Aký je odkaz Indexu ekonomickej slobody pre Slovensko?

Najnovšie výsledky Indexu ekonomickej slobody, zostavovaného pod vedením kanadského Fraser Institute združením 75 mimovládnych organizácií z celého sveta, vrátane Nadácie F. A. Hayeka, priniesli Slovensku dve správy.

Dobrou správou je, že Slovensko je 26. ekonomicky najslobodnejšou krajinou sveta.

V pelotóne 141 hodnotených krajín, s Hongkongom na prvom a so Zimbabwe na poslednom mieste, to je veľmi slušný výsledok. Najmä keď sa porovnáme s našimi tradičnými rivalmi z nášho regiónu, za ktorými sme kedysi výrazne zaostávali: Maďarsko bolo hodnotené na 38. mieste, Česká republika na 54. mieste a Poľsko skončilo dokonca na 74. mieste. Dokonca aj Slovinsku, popri Slovensku jedinému ďalšiemu členovi eurozóny spomedzi postkomunistických krajín, sa ušlo až 64. miesto. Nehovoriac o tom, že sme v tomto konkrétnom rebríčku za sebou nechali také vyspelé krajiny, akými sú Nemecko (27.), Japonsko (28.) či Švédsko (40.).

Zlou správou je, že Slovensko sa zhoršilo, keď na 26. miesto kleslo z 20. miesta v predchádzajúcom hodnotení.

V závislosti od vývoja ekonomík a najmä politík vlád jednotlivých hodnotených krajín dochádza v rebríčku každoročne k prirodzenému pohybu, keď niektoré krajiny si v ňom zlepšujú svoje postavenie, iné, naopak, klesajú. Čo znamená zhoršenie Slovenska o šesť priečok a náš pokles na 26. miesto? Zjednodušene povedané, ešte stále sme si udržali príslušenstvo k prvej pätine ekonomicky najslobodnejších krajín sveta, v rebríčku sme sa však prestali približovať ekonomicky najslobodnejšiemu Hongkongu, ale začali sme klesať smerom k ekonomicky najneslobodnejšiemu Zimbabwe.

Čo náš pokles v rebríčku ekonomickej slobody znamená?

Pojem ekonomická sloboda sa dá použiť aj ako synonymum kvality podnikateľského prostredia. Kritériá hodnotenia sú zvolené tak, aby krajiny s nižšími zásahmi štátu do ekonomiky, nižším finančným zaťažením podnikania, vyšším rozsahom dobrovoľnej výmeny, konkurenciou na otvorenom trhu, dobrou vymáhateľnosťou práva a ochranou súkromného vlastníctva, boli v rebríčku hodnotené lepšie ako krajiny, ktoré také priaznivé podmienky nevytvárajú. Najnovšie hodnotenie zachytáva stav ku konca roka 2007, teda na Slovensku obdobie zhruba 1,5 roka vládnutia súčasnej vlády. Z toho, čo sa v tom období u nás udialo, nám „priťažila“ novela Zákonníka práce obmedzujúca flexibilitu trhu práce, zásahy vlády do nezávislosti regulačných úradov, návrat k cenovej regulácii, oslabenie ochrany súkromného vlastníctva, či časté útoky exekutívy proti súkromnému sektoru. Všetci si veľmi dobre pamätáme zlostné útoky premiéra a vlády proti bankám, energetickým firmám, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, hypermarketom, za ktorými vždy nasledovalo zhoršenie podmienok pre podnikanie v danom odvetví. Zhoršenie postavenia v rebríčku preto nie je prekvapujúce, ale logické. A potvrdzujú ho zhoršenia postavenia Slovenska vo väčšine iných rebríčkov, vrátane najnovšieho rebríčka Doing Business Svetovej banky, v ktorom Slovensko kleslo z 35. na 42. miesto spomedzi 131 krajín.

Prečo je miera ekonomickej slobody u nás dôležitá?

Stalo sa už dobrým zvykom, že vždy po zverejnení hodnotenia, ktoré pre nás nevyznieva priaznivo, sa namiesto výsledkov samotných začnú zodpovední zaoberať autormi a začnú im podsúvať nekalé úmysly, snahu manipulovať výsledky a podobne. Bol by som rád, aby aspoň v tomto prípade tieto praktiky nezatienili samotnú podstatu. A tou je poznanie, že ekonomická sloboda je kľúčovým faktorom, od ktorého závisí ekonomická prosperita krajiny. A ak pre niekoho ani úroveň HDP nie je dostatočným argumentom, dávam do pozornosti skutočnosť, že ekonomicky najslobodnejšie krajiny podľa Indexu ekonomickej slobody majú aj najnižšiu mieru chudoby, najvyššiu mieru ľudského rozvoja, najnižšiu mieru korupcie a najvyššiu priemernú dĺžku života obyvateľov.

Ján Oravec