J. Oravec: Vláda sa správa nezodpovedne!

Nie neregulovaný kapitalizmus a presadzovanie politiky voľného trhu, ale najmä štátne zásahy do fungovania trhu spôsobili svetovú ekonomickú krízu, ktorej dôsledky si teraz naplno "vychutnávajú" aj občania Slovenska. Na nedávnej prednáške na tému "Príčiny a riešenia krízy, mýty a skutočnosť", so študentmi Ekonomickej fakulty TU v Košiciach, to povedal prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec.

"Máme euro, ale, žiaľ, aj ekonomicky nezodpovedných politikov".

Takže aké sú vlastne príčiny krízy, ak nie neregulovaný kapitalizmus?

- To, že sa to tak hovorí, sú len mýty. Krízu spôsobili najmä štátne zásahy do fungovania trhu. A keďže kríza vznikla v USA, boli to zásahy Americkej centrálnej banky a jej predstaviteľov. Problémom nie je dnes len tlačenie ničím nekrytých peňazí v USA, ale aj bankových orgánov v iných krajinách, ktoré robili a robia to isté. Teraz sa niektoré štáty snažia stimulovať ekonomiku nízkymi úrokovými sadzbami a tlačením nových nekrytých peňazí. Paradoxne tak prichádzajú presne s tými riešeniami, ktoré mali za následok vznik krízy. Nalievanie peňazí do bánk a ekonomiky môže síce krátkodobo fungovať, ale dlhodobo je to veľmi škodlivá cesta. 

Bežný Slovák však má dosť veľký problém pochopiť, prečo by mal poklesom svojej životnej úrovne doplatiť na chybné rozhodnutie guvernérov Americkej centrálnej banky...

- Odpoveď na to je dvojaká. Tie rozhodnutia musia v globalizovanom svete znášať v dobrom aj zlom. Teraz naozaj znášame dôsledky chýb amerických centrálnych bankárov, ale ešte do minulého roku sme z tých ich chýb profitovali. Tým, že sa tam míňalo viac peňazí, než sa reálne mohlo a malo, sme vlastne na seba prebrali časť tej umelo vytvorenej prosperity. Minulý rok sa nikto nepýtal, ako je možné, že dosahujeme rast HDP až vo výške 10,6 percenta? Bolo to preto, že sme boli zavesení na globálny vláčik a vlastne sme sa priživovali na takomto druhu prosperity. A keď ten vlak výrazne spomaľuje, tak aj ten náš malý slovenský vozeň na konci to cíti. Musíme sa tomu prispôsobiť, nemôžeme sa len tak jednoducho odpojiť.

Slovenský premiér ešte na jeseň minulého roka vyhlasoval, že kríza sa nás až tak nedotkne...

- Tak on tvrdil aj to, že hoci krízu zaznamenáme aj u nás, budeme mať zároveň najvyšší HDP v Európe. Už vtedy, keď to vyslovil, to nemalo nič spoločné s realitou a na tom ho teraz opozícia môže veľmi dobre nachytať... Ak sme do minulého roku rástli veľmi rýchlym tempom, tak aj ten pokles bude rovnako rýchly. Celkové zníženie bude najväčšie v eurozóne, môj predpoklad je pokles HDP v intervale medzi 4 - 6 percentami. Ak si to porovnáme s minuloročným rastom 10,4 percenta, rozdiel je cca 15 percent, čím možno prekonáme aj Maďarsko. Na druhej strane slovenská ekonomika má väčšiu šancu absorbovať tieto šoky, než sú na to zvyknutí napríklad Nemci alebo Francúzi. Slováci napr. nepôjdu štrajkovať ani vtedy, keď bude situácia niekoľkonásobne vážnejšia ako teraz. Pred siedmimi rokmi sme mali až okolo pol milióna nezamestnaných a vôbec nič sa nedialo. Momentálne ich je "len" niečo vyše
320 000, avšak na ľudí sa každý deň valí z médií, že tu máme krízu. Vtedy však bolo ešte horšie, však si len spomeňte, ako VSŽ Košice takmer zbankrotovali...

Fico však vyhlasoval, že náš doterajší hospodársky rast nespôsobili ani tak zahraniční investori, ale skôr mentalita Slovákov, ktorí boli roky ochotní pracovať za nízke mzdy.

- Ľudia na Slovensku profitovali práve zo zahraničných investícií, keďže sa počet ľudí bez práce v jednu chvíľu znížil až o 250 000. Zároveň sa priemerná mzda stále zvyšovala, čiže ľudia možno najprv skutočne pracovali za málo, ale to málo sa za to obdobie začalo dramaticky zvyšovať. To "málo" sa môže stať viac vtedy, keď výkon ekonomiky stúpa a potom sa adekvátne tomu zvýšia aj mzdy tých, ktorí sa na tom raste podieľajú. To sa u nás dialo, bohužiaľ, teraz máme obdobie prestávky a nikto si netrúfa odhadnúť koniec krízy.

Viacerí ekonómovia a komentátori sa zhodujú v tom, že slovenská vláda len imituje riešenie dôsledkov krízy. Súhlasíte s tým?

- To, čo robí slovenská vláda, je úplne irelevantné na riešenie krízy. Prijíma opatrenia, ktoré ničomu nepomôžu a, naopak, spôsobia finančné problémy do budúcnosti. Tým, že poskytuje obrovské dotácie, ktoré sa tvária ako viacročné pôžičky štátnym lesom, Všeobecnej zdravotnej poisťovni alebo železniciam, sa správa vrcholne nezodpovedne, lebo väčšinu z tých peňazí už štát nikdy neuvidí. Vláda prijíma veľmi veľa opatrení, ale úplne zbytočne. Keď vlády, vrátane tej našej, minú príliš veľa peňazí, tak potom v budúcnosti už nezostane na to, aby sa dali tam, kde budú reálne potrebné. A problémom si bude aj požičať... Preto by som vláde odporúčal čo najprísnejšiu výdavkovú politiku a čo najmenej rozhadzovania.

Paradoxne však dôsledky krízy pomohli bežným Slovákom aspoň v tom, že aj vďaka prijatiu eura môžu lacnejšie nakupovať všade naokolo, hoci pre príjmy štátneho rozpočtu najmä z pohľadu DPH je to dosť veľká katastrofa...

- Pravdou je, že prijatie eura do značnej miery deformuje aj rozhodnutia bežných ľudí, či sporiť, alebo radšej nakupovať. Zbytočne budete hovoriť ľuďom, aby kupovali naše výrobky v slovenských obchodoch, keď rovnaké výrobky majú v Poľsku alebo Maďarsku kvôli devalvácii tamojších mien voči euru o 30 percent lacnejšie. To sa potom ťažko podporujú domáci podnikatelia... Prijatie eura a náš zafixovaný kurz oproti poklesu mien susedných krajín spôsobil, že z najlacnejšej krajiny sme sa stali takmer najdrahšou, či už čo sa týka nákladov na pracovnú silu alebo cien. Každý si môže ísť kúpiť hocičo do zahraničia aj ja som si teraz dal kúpiť kalkuláciu na jedno auto. Bol by som blázon, keby som si ho kúpil v Bratislave za 57 000 €, keď v neďalekom Györi ma v prepočte vyjde o 17 000 eur lacnejšie. Čiže z hľadiska bežného človeka má kríza aj pozitívne účinky, horšie je to už z pohľadu slovenskej ekonomiky. Euro nám síce prepožičalo vyššiu kredibilitu, no, žiaľ, zostali nám politici, ktorí nevedia robiť zodpovednú hospodársku politiku...