Koniec krízy (stĺpček Ako to vidím ja, SME)

Zatiaľ čo v médiách dnes dominuje až masochistické opisovanie sprievodných znakov prehlbujúcej sa krízy, pomaly sa začínajú objavovať aj odhady jej očakávaného konca.  Človek z nich však príliš nezmúdrie. Niektorí totiž optimisticky hovoria o zotavení ekonomiky už koncom tohto roka, iní zasa až po absurdných pätnástich rokoch.  Inými slovami, dnes nikto nevie povedať, ako dlho a aká hlboká bude dnešná kríza. 

Aby sme však netápali v úplnej tme, americkí profesori Reinhart a Rogoff sa pozreli na bankové a finančné krízy v minulosti. Zistili pritom zaujímavé skutočnosti: pokles HDP trval v priemere menej ako dva roky, ceny nehnuteľností sa znížili o 36 percent, pričom ich pokles trval 5 až 6 rokov.Pokles cien akcií bol výraznejší, až 55 percent, ale obdobie ich pádu kratšie, keď burzy začali rásť v priemere za tri a pol roka.  Nezamestnanosť sa zvýšila o 7 percent a rástla v období piatich rokov po vypuknutí finančnej krízy.  A napokon, štátny dlh sa za prvé tri roky nasledujúce po bankovej a finančnej kríze zvýšil až o 85 percent.Samozrejme, treba mať na pamäti, že ide o spriemerované hodnoty a o minulosť, ktorá sa nemusí opakovať.  

Napriek tomu sú zaujímavé dva postrehy, ktoré profesori k analýze pripojili. Po prvé, pokiaľ ide o trh práce a nezamestnanosť, výrazne horšie sa s krízou vedeli vyrovnať najmä krajiny s rozsiahlou mzdovou reguláciou a s príliš vysokou ochranou zamestnancov.  Jedno i druhé sa dnes vzťahuje aj na Slovensko. Po druhé, obrovský nárast dlhu nebol spôsobený primárne nalievaním peňazí do bánk a iných odvetví, ale najmä výrazným poklesom daňových výnosov. 

Zdá sa, že slovenská vláda sa zatiaľ správa pomerne rozumne a nalievanie peňazí vo veľkom sa zatiaľ nechystá.  Výrazný pokles daňových príjmov jej však spôsobí šok. Na ten pripravená určite nie je.

pondelok 16. 2. 2009 | Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska