Konkurencieschopnosť Slovenska klesla o tri miesta
Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti IMD je Slovensko 33. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 57 hodnotených krajín.
Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti IMD je Slovensko 33. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 57 hodnotených krajín.
Renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, www.imd.ch) v spolupráci s bratislavskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava (www.hayek.sk) a 54 ďalšími organizáciami z celého sveta, zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2009 (World Competitiveness Yearbook – WCY).
V rámci tohto indexu porovnáva konkurenčnú schopnosť 57 krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky.
Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.
Umiestnenie na prvých štyroch priečkach ročenky konkurenčnej schopnosti sa napriek rozmáhajúcej sa hospodárskej kríze oproti vlaňajšku nezmenilo. Pozíciu svetových lídrov v konkurencieschopnosti rovnako ako vlani potvrdili Spojené štáty americké, nasledované Singapúrom, Hongkongom a Švajčiarskom. Na piatu priečku postúpilo z vlaňajšej šiestej pozície Dánsko, ktoré je nasledované Švédskom, Austráliou, Kanadou a Fínskom. Desiatku najkonkurencieschopnejších krajín uzatvára Holandsko, ktoré oproti vlaňajšku kleslo o dve priečky.
Naopak, na chvoste rebríčka sa spomedzi hodnotených krajín umiestnila rovnako ako vlani Venezuela, pred Ukrajinou a Argentínou.
Slovenská republika sa spomedzi 57 hodnotených krajín umiestnila v horšej polovici rebríčka - na 33. priečke. V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o 3 miesta, z vlaňajšej 30. pozície.
V porovnaní s najbližšími susedmi Slovensko zaostáva za Českou republikou (ktorá je umiestnením na 29. priečke najúspešnejšou postkomunistickou krajinou), umiestnenie našej krajiny je však výrazne lepšie ako umiestnenie susedného Poľska (44) či Maďarska (45). Najmä Maďarsko sa pritom v hodnotení konkurenčnej schopnosti za posledné dva roky prepadlo až o desať priečok. Veľmi výrazný prepad oproti vlaňajšku (z 23. na 35. miesto) zaznamenalo i Estónsko.
Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je však evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je 16. najlepšou ekonomikou podľa rebríčka WCY. Naopak, pomerne zle si vedú Taliansko a Grécko, so svojim umiestnením na 50., resp. 52. priečke rebríčka.
Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä znižovanie prudko rastúceho deficitu verejných financií, zníženie administratívneho zaťaženia pre podnikanie, zvýšenie kvality v zdravotníctve a v sociálnom systéme, zlepšenie vymáhateľnosti práva, reforma vzdelávania a vedy s cieľom podpory inovatívnosti, a zlepšenie ochrany zahraničných investorov.