Kríza: Vstupujeme do roku neistoty (analýza, Pravda)

Neistota. Tak by sa jedným slovom dal charakterizovať očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2009. Oproti minulým rokom sú predpovede na rok 2009 spojené s oveľa vyššou mierou neurčitosti, čo je dané neistotou vývoja vo svete.

Slovensko je len malým ostrovčekom vo svetovej ekonomike. A tá je práve poriadne rozbúrená, pričom nikto presne nevie, kedy sa upokojí. Či nám euro pomôže zvýšením dôveryhodnosti, alebo uškodí pevným kurzom, to sa ešte len ukáže.Ak svet prekoná krízu už v najbližších mesiacoch, Slovensko vyviazne len so spomalením tempa rastu z 9 - 10 percent v predchádzajúcich rokoch na polovicu. Tento optimistický scenár sa označuje aj ako „mäkké pristátie“. Ak však kríza bude pokračovať, musíme sa pripraviť aj na „tvrdé pristátie“. Na to, že po rokoch vysokého rastu môže prísť pokles. A s tým súvisí prepúšťanie, odchod investorov, pokles exportu, rast nezamestnanosti. Bolo by však lacné kresliť katastrofické scenáre. 

Namiesto toho nezaškodí jasne pomenovať, čo by mali a nemali robiť podnikatelia, zamestnanci a vláda.Správy o protikrízových balíčkoch, ktoré prijímajú vlády po celom svete, môžu v širšej verejnosti vyvolať dojem, že sú to práve vlády, ktoré sú a budú kľúčovým faktorom pri zvládaní krízy. Nie je to tak. Tým sú najmä vlastníci a manažéri podnikov a podnikatelia. Tí budú musieť v budúcom roku v mnohých prípadoch čeliť poklesu dopytu aj cien, niekedy možno pomerne výraznému. To si vyžiada hľadanie inovačných spôsobov predaja. To, že sa to dá, ukázal nedávno veľký úspech belgického predajcu áut, ktorý začal k jednému veľkému autu ponúkať malé auto „zadarmo“. Prípadný pokles tržieb bude taktiež nútiť k hľadaniu rezerv, k znižovaniu nákladov a zvyšovaniu efektívnosti.A tu sa dostávame k úlohe odborov. Osud krachujúcej talianskej Alitalie opätovne ukázal, že ak sa odbory zatnú, môžu potopiť nielen problémovú časť firmy, ale aj to, čo sa z nej ešte dalo zachrániť. Slovenské odbory zatiaľ signalizujú, že budú rozumné. Treba len dúfať, že im to vydrží. Jednociferný pokles dopytu a tržieb totiž môže ešte firma „rozchodiť“ poklesom zisku, pokles o 40, 50 či viac percent však nie je možný bez výrazného zníženia nákladov vrátane mzdových. Ak by tomu odbory bránili napr. nátlakovými akciami, bola by to chyba, na ktorú by sme doplatili všetci.

A čo je v roku 2009 úlohou vlády? V tomto komentári je úmyselne uvádzaná až ako posledná. Dnešná kríza totiž nie je krízou trhu, ale nesprávnej hospodárskej politiky. Vláda by sa preto mala držať v úzadí, čo však neznamená, že by nemala robiť vôbec nič. Celkom postačí, keď sa nebude hrať raz na podnikateľa a inokedy na ochrancu zamestnancov. A keď zbytočnou reguláciou nebude zvyšovať náklady a znižovať pružnosť trhu. Keď zníži dane a odvody a zjednoduší podmienky na podnikanie. Skrátka, keď nechá ekonomiku, aby sa so situáciou ľahšie vyrovnala sama.

Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska