Manifest obhajcu kapitalizmu (článok, SME)

Súčasná hospodárska kríza má veľa negatívnych dôsledkov. Jedným z nich je aj to, že sa opäť stalo módou kopnúť si do kapitalizmu.

Reakcie niektorých intelektuálov, najmä ľavicových, ale zďaleka nielen ich, na prebiehajúcu krízu v plnej nahote odhaľujú nie biedu kapitalizmu, ale ich samotných. Verejnosti načrtávajú svoje videnie sveta, ktorého plytkosť je vysvetliteľná hádam len ich intelektuálnou lenivosťou: po krachu komunizmu skrachoval aj turbokapitalizmus, a tak musíme a máme vytvoriť niečo nové, napríklad model ekologického, udržateľného rozvoja.

Keďže tieto postoje v časoch dnešnej krízy v médiách dominujú, pričom sa objavujú aj na stránkach SME, považujem za potrebné zaujať k nim jasné stanovisko, a tým zároveň vyvolať takú potrebnú diskusiu o kľúčových otázkach dneška.

Pokusy o reflexiu súčasnosti má takpovediac v náplni práce každý intelektuál. Problém nastáva v okamihu, keď je jeho reflexia deformovaná ideologickou predpojatosťou, absolútne pomýlená v diagnóze základných príčin existujúcich problémov a kontaminovaná potenciálne nebezpečnými utopickými víziami. Bohužiaľ, tým všetkým sú výdatne poznačené mnohé úvahy o príčinách a dôsledkoch súčasnej krízy. Preto si tieto postoje zaslúžia komentár.

Antikapitalistická mentalita

Pre vzťah väčšiny intelektuálov ku kapitalizmu bolo odjakživa typické znechutenie až odpor. Kapitalizmus bol pre nich vždy málo vznešený, trh považovali za niečo vulgárne, fungujúce na základe nízkeho ziskového motívu.

Toto arogantné povýšenectvo je dôvodom, prečo bola antikapitalistická mentalita v móde vždy. No šíriť ju dnes znamená podrezávať si konár, na ktorom všetci sedíme. Bol to totiž práve kapitalizmus, teda systém voľného trhu, ktorý všade, kde bol v posledných 200 rokoch zavedený, priniesol v známej histórii ľudstva bezprecedentnú prosperitu a hospodársky rozmach.

Pomýlená diagnóza

Kapitalizmus sa nemusí každému páčiť a môže sa vyžívať v dnes módnych hanlivých prívlastkoch ako turbokapitalizmus, kasínový kapitalizmus, a pod. Ak však chceme seriózne diskutovať, každý by mal rešpektovať fakty. A všeobecne uznávaným faktom je, že ekonomický systém kapitalizmu bol v 20. storočí v našej časti sveta potlačený násilne. S  negatívnymi dôsledkami, ktoré takmer nikto nespochybňuje, lebo sme ich všetci pocítili na vlastnej koži.

Oveľa menej známym, ale nespochybniteľným faktom je, že v dôsledku hospodárskej krízy 30. rokov 20. storočia a rozsiahlych štátnych zásahov, ktorými ju vlády chceli riešiť, kapitalizmus prakticky prestal existovať aj na Západe vrátane USA. Faktom je, že miera prerozdeľovania, kedysi jednociferná, dnes vo vyspelých krajinách dosahuje 40 - 50 percent HDP. Faktom je, že občania i podnikatelia musia značnú časť toho, čo zarobia, odovzdať štátu. Faktom je, že podnikový sektor stále viac závisí od zákaziek verejného sektora.  Faktom je, že nielen naše podnikateľské aktivity, ale aj naše súkromie sú regulované v takej miere, ako nikdy doteraz. Faktom je, že všetky uvedené fakty nie sú definičnými znakmi kapitalizmu, ale už v učebniciach ekonómie pre stredné školy sa takto opisuje socializmus.  A napokon, faktom je, že za tejto situácie hovoriť o turbokapitalizme nie je nič iné, len fatálne zlyhanie pri opise elementárnych charakteristík sveta, v ktorom žijeme.

Utópie, utópie

Z fundamentálne nesprávnej  diagnózy zvyčajne zákonite musí vyplynúť aj fundamentálne nesprávny záver. Riešením našich problémov nie je pochovávanie kapitalizmu, lebo údajne zlyhal rovnako ako komunizmus. Riešením nie je hľadanie utópií niekde na vzdialenom horizonte. Z histórie poznáme veľa prípadov, keď si niekto vyhrnul rukávy a začal utópiu realizovať. Čím razantnejšie, tým s tragickejším koncom. Nebezpečenstvo utópií, či už sociálnych, alebo ekologických, je v tom, že pokusy o ich realizáciu sa vždy zvrhnú na totalitu. A veľmi nerád by som sa dožil novej totality, v ktorej nás všetkých budú terorizovať štátne orgány na ochranu životného prostredia či bezpečnosti práce.

Skutočné riešenie je oveľa prozaickejšie. V minulosti sme sa odklonili od systému, ktorý preukázateľne vedie k prosperite, preto sa k nemu musíme vrátiť. Či sa nám to páči, alebo nie, týmto systémom je kapitalizmus. Určite ním nie je hľadanie utopických hybridov, ktoré má ešte len niekto vymyslieť. Hrobárom kapitalizmu treba pripomenúť, že s kapitalizmom by pochovali aj kapitalistov, teda podnikateľov. A bez nich, bez podnikavých, energických a najmä tvorivých ľudí, nie je možná prosperita. A bez prosperity by aj ľavicový intelektuál mal menej času na teoretické úvahy o zvrátenosti kapitalizmu, lebo podstatne viac času by musel venovať boju o holé prežitie. To je tiež holý fakt. Ak chceme prispieť k tomu, aby sa nám i ostatným ľuďom žilo lepšie, diskutujme, hľadajme príčiny problémov, navrhujme riešenia. Ale robme tak s pokorou, zodpovedne a najmä majme pritom v úcte fakty. Len takáto diskusia môže mať zmysel.

Já Oravec

(Autor je prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska a zakladateľom Nadácie F. A. Hayeka)