Prezident ZPS Ján Oravec poskytol rozhovor o kríze pre časopis Finančný manažment a controlling.

1.      Predchádzajúce mesiace sa pre firmy niesli v znamení prepúšťania ľudí, škrtania niektorých investícií a "boj o prežitie" na podnikateľskom trhu. Ako vnímate situáciu dnes, v polovicu tohto roka? Majú už podnikatelia to najťažšie "za sebou"?

Nemyslím si, že to najťažšie už máme za sebou. Všetko nasvedčuje tomu, že druhá polovica roka 2009 bude ešte ťažšia než tá prvá. Ak sa naplnia niektoré prognózy o oživení v roku 2010, v nasledujúcom polroku by sme si mali siahnuť na dno. Ak sa tieto prognózy nenaplnia, potom sa aj náš pokles na úplné dno odkladá na niektorý z nasledujúcich polrokov.

2.      Aké problémy v praxi dnes najviac zaťažujú podnikateľský sektor - ide o zníženie platobnej schopnosti kvôli zníženému odbytu, znižovanie cien tovarov, prísnejšie podmienky pre získanie podnikateľských úverov, nižší záujem odberateľov atď.? 

Všetky uvedené problémy dnes trápia podnikateľov, ale asi v nasledujúcom poradí: výrazný prepad odbytu, následný prepad tržieb a zisku, problémy s prevádzkovým financovaním, zhoršená dostupnosť úverov, zhoršená platotobná disciplína obchodných partnerov. 

3.      Majú ťažkosti v čase krízy najmä malé slovenské či nadnárodné firmy? Koho sa táto situácia dotýka najviac a čo pozorujete v jednotlivých odvetviach?

Ťažkosti majú aj tie, aj tie. Najprv sa začali problémy s poklesom predaja na svetových trhoch u nadnárodných spoločností pôsobiacich v SR, následne sa prejavili aj u ich slovenských dodávateľov. Nie je nijakou novinkou, že najpostihnutejšie sú podniky v automobilovom priemysle a v naň naviazaných odvetviach, kríza je ale vážna napr. aj v hutníctve či v doprave.

4.      Existujú vôbec sektory, ktorých sa finančná kríza nedotkla, alebo len minimálne? Na druhej strane, ktorých odvetví sa kríza dotýka najviac?

Krízou nepostihnuté odvetvia neexistujú. Napr. odvetvie IT sa mnohým donedávna tak javilo, ale ani to už nie je pravda. Je to ako keď hodíte kameň do vody a na hladine sa šíria kruhy do všetkých strán. Pre ilustráciu: pokles dopytu vyvolal krízu u výrobcov, čo následne vyvolalo krízu u dopravcov. A dnes nám hlásia problémy lízingové spoločnosti, ktoré musia odoberať dopravcom množstvo kamiónov, na ktoré podnikatelia nevládzu splácať lízingové splátky.

5.      Veľa okolitých krajín má podobné problémy stabilizovať ekonomiku ako naša. V čom vnímate najväčšie príležitosti či riziká, pokiaľ ide o vývoj na podnikateľskom trhu? Chýba väčšia podpora podnikateľom napríklad zo strany vlády, EÚ atď.? Aký je váš názor? V čom sú naše silné či slabé stránky?

Slovensko má malú a veľmi otvorenú ekonomiku. Jej otvorenosť je výhodou a silnou stránkou v dobrých časoch, pretože len tak dokáže malá ekonomika profitovať z rastu globálnej ekonomiky. Smolou je, že práve vysoká otvorenosť je zároveň naším najväčším problémom v čase krízy. Nemyslím si, že kľúčovým faktorom pre zvládnutie krízy je podpora vlády či EÚ. Krízu musí zvládnuť a aj je jediný schopný sa s ňou vysporiadať súkromný sektor, vlastníci a manažmenty jednotlivých podnikov. Vláda či EÚ môže pomôcť len nepriamo – napr. tým, že v časoch krízy nebude prijímať opatrenia, ktoré zbytočne zvyšujú náklady podnikov (v skutočnosti sa deje pravý opak – viď napr. škandálne zvyšovanie poplatkov do Recyklačného fondu).

6.      V týchto časoch nejedna firma uvažuje nad tým a hľadá vhodné možnosti, ako sa brániť proti kríze. Čiastočnú stabilitu prinieslo zavedenie eura na začiatku tohto roka, problémy sú však oveľa širšieho charakteru. Aký je váš "recept" na to, ako to "zvládnuť"? Na čo by sa mali firmy orientovať a kde hľadať východisko?

Euro sa automaticky nerovná stabilite. Sú krajiny s Eurom, ako napr. Írsko, ktoré kríza výrazne postihla. A sú krajiny bez Eura, napr. Česká republika, ktoré krízu zvládajú lepšie ako niektoré krajiny eurozóny. Navyše, my sme relatívnu stabilitu draho zaplatili v podobe skokového zdražovania pracovnej sily (v dôsledku devalvácie okolitých mien voči Euru), čo prinieslo relatívne zlacnenie tovarov v susedných krajinách, nákupnú turistiku a stratu nemalej časti tržieb domácich výrobcov a obchodníkov.Na zvládnutie krízy neexistuje všeobecný recept, ale víťazmi nebudú tí, ktorí budú chcieť krízu len prečkať pomocou pasívnych úsporných opatrení, ale tí, ktorí sa aktívne chopia príležitostí, ktoré aj kríza so sebou prináša.

7.      Skúsme sa bližšie pozrieť na finančnú stránku mnohých firiem. Nedávny prieskum ukázal, že podnikatelia očakávajú pokles tržieb a zisku približne o 10 percent. Aká je teda skutočnosť - naplnili sa tieto predpoklady? Ktoré bariéry najviac pociťujú podnikatelia na to, aby mohli "pružne" podnikať - môžete to bližšie objasniť?         

Pokles tržieb bude podľa mňa oveľa vyšší. Naši členovia nám signalizujú ich prepad v priemere o 40 až 50 %. Preto sa mi zdá aj očakávanie poklesu zisku o 10 % ako prehnane optimistické. V skutočnosti sa tento rok veľa firiem zrejme prepadne do straty.V podnikateľskom prostredí v SR je ešte veľa čo zlepšovať, počínajúc od nedostatočnej kvality legislatívy (chronické nezohľadňovanie jej dopadov na podnikateľské prostredie), cez zbytočné administratívne bariéry (duplicita výkazníctva pre rôzne štátne inštitúcie), až po neúnosné a dlhodobo neriešené odvodové zaťaženie podnikania.

8.      Myslíte si, že kríza už na Slovensko dorazila v plnej sile, alebo to bude v nasledujúcich mesiacoch ešte o niečo horšie pre podnikateľskú sféru? Na čo si treba dať pozor a akým chybám by sa mali podnikatelia vyhnúť?

Prvá časť otázky – viď. odpoveď na otázku č. 1.Druhá časť otázky:Najväčším nebezpečenstvom pre podniky v kríze v nasledujúcich mesiacoch bude riziko, že vynútené reštrukturalizačné a úsporné opatrenia sa negatívne prejavia na najcennejšom aktíve firmy, na jeho ľuďoch, manažéroch a zamestnancoch. Ak podnik prežije krízu, ale len za cenu drastickej straty ľudského kapitálu, resp. zníženia jeho kvality, budú ho čakať ťažké časy aj po skončení krízy.

9.      Ktoré kroky za posledné mesiace podnikli vo všeobecnosti slovenskí podnikatelia proti kríze? Ktoré opatrenia sa ukázali ako účinné a ktoré menej? 

Všetci siahli k znižovaniu prevádzkových nákladov, k redukovaniu počtu zamestnancov, k znižovaniu miezd, v poslednej dobe aj k znižovaniu výdavkov na IT. Škrty sú síce nevyhnutné, ale úspešní budú tí, ktorí ich dokážu doplniť aj inovatívnymi aktivitami, napr. schopnosťou nájsť nové spôsoby ako úspešne predávať v čase krízy a poklesu trhu. 

10.    V súčasnej dobe sú populárne rôzne krízové balíčky, ktoré neraz podporovali vybrané odvetvia hospodárstva. Je toto účinný impulz na prekonanie krízy, alebo vidíte skôr riešenie inde? Môžete to konkretizovať?

Krízové balíčky nie sú riešením, ale súčasťou problému, príčinou nových ťažkostí v budúcnosti. Tým väčších, čím väčší je balíček. Balíčkami sa nielen míňajú peniaze daňových poplatníkov v čase, keď by sa nimi malo šetriť, ale obsahujú aj zvrátené opatrenia typu šrotovné, ktoré len privilegujú časť ekonomiky tým, že k nej umelo presúvajú dopyt, ktorý potom chýba iným odvetviam ekonomiky.Namiesto toho by bolo užitočné robiť úsporné opatrenia vo verejnom sektore, zbytočne veľa sa nezadlžovať a už dnes predvídavo zatraktívňovať podnikateľské prostredie a chystať sa na obdobie po skončení krízy, keď sa opäť rozhýbu finančné toky a rozbehne sa globálna súťaž o zahraničné investície.