Projekt mpa.SLOVENSKO: Projekt propagácie slovenskej ekonomiky a slovenských firiem v zahraničí
Prezident ZPS J. Oravec odpovedal na otázky autora pripravovaného projektu
Hodnotíte pozitivně nebo negativně vstup Slovenska do Evropské únie? Ovlivnilo členství Slovenska v EÚ podnikání Vaši společnosti?
Vstup Slovenska do EÚ bol historickou udalosťou, ktorá má významný dopad na celé podnikateľské prostredie na Slovensku a na všetky podnikateľské subjekty v SR. Dôsledky vstupu SR do EÚ sú tak pozitívne, ako aj negatívne. Pozitívom je nesporne možnosť využívať výhody jednotného vnútorného trhu 27 členských krajín EÚ s 500 miliónmi spotrebiteľov, hoci slobodný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily ešte stále naráža na niektoré zbytočné obmedzenia zo strany starých členských krajín EÚ. Hlavným negatívom vstupu Slovenska do EÚ je zvýšenie legislatívnej, administratívnej a regulačnej záťaže podnikania, ktoré nastalo v dôsledku jednorázového prijatia 100 000 strán EÚ legislatívy pred naším vstupom a prijímania ďalších tisícok strán EÚ legislatívy po našom vstupe do EÚ. Ak bude tento trend pokračovať, môže sa stať, že výhody z prístupu na jednotný trh EÚ budú vysoko prevýšené nevýhodami, ktoré nám vyplývajú z narastania regulačného bremena a poklesu konkurencieschopnosti na svetových trhoch.
Zavedenie eura hodnotím ako rozhodnutie, ktoré bolo motivované skôr politicky a ekonomické súvislosti v ňom zohrali len druhoradú úlohu. O vstup Slovenska do eurozóny sa začala usilovať predchádzajúca vláda (prihlásila Slovensko do „čakárne“ na euro), pretože chcela prípadnej ľavicovej vláde zabrániť v nezodpovednom míňaní a uvaliť na ňu vonkajší disciplinujúci mechanizmus v podobe Maastrichtských kritérií. Ani súčasná vláda, ktorá záverečné rozhodnutie o vstupe do eurozóny prijala, ani prechádzajúca vláda, ktorá celý proces iniciovala, dostatočne nedocenili skutočnosť, že Slovensko je krajina, ktorá má v porovnaní s priemerom eurozóny suverénne najnižšiu ekonomickú výkonnosť spomedzi všetkých krajíjn, ktoré kedy do eurozóny vstupovali. Nenaplnilo sa ani očakávanie, že v čase krízy bude euro pre Slovensko akýmsi ochranným dáždnikom. Naopak, nemožnosť devalvácie meny, ktorú použili susedné krajiny Slovenska, slovenským podnikom výrazne skomplikovalo život – zahraničie sa stalo o 30 % lacnejšie a naše výrobky relatívne zdraželi, vrátane mzdových nákladov. Výhody členstva v eurozóne by sa mohli ukázať v najbližších rokoch, keď by vďaka nemu mohlo Slovensko mať ľahší prístup k lacnejším úverovým zdrojom. Naopak, trvalým nedostatkom členstva Slovenska v eurozóne je a bude jedna monetárna politika pre všetky ekonomiky členských krajín v rôznej fáze hospodárskeho cyklu, ktorá bude prispôsobená veľkým ekonomikám eurozóny (najmä čo sa týka kurzu či výšky úrokov) a nie Slovensku, ktorého podiel na celom HDP eurozóny je zanedbateľný.