My reagujeme
Vážená redakcia, dňa 18. júna 2010 zverejnil Váš denník článok „Zákonník práce sa vráti pred rok 2006“, v ktorom jeho autorka Soňa Pacherová zásadným spôsobom prekrútila môj postoj k potrebným zmenám v Zákonníku práce tým,
K rukám šéfredaktora
Vážená redakcia,
dňa 18. júna 2010 zverejnil Váš denník článok „Zákonník práce sa vráti pred rok 2006“, v ktorom jeho autorkaSoňa Pacherová zásadným spôsobom prekrútila môj postoj k potrebným zmenám v Zákonníku práce tým, že ako protinázor použila citát - ktorý bol navyše v texte podstatne zvýraznený - sociologičky Moniky Čambalíkovej, ktorý hrubým spôsobom dezinterpretuje môj postoj a podsúva mi, čo som nepovedal, čo si nemyslím a čo ani nepresadzujem:
"Pán Oravec vlastne tvrdí, že súhlasí s detskou či inými neprípustnými a nelegálnymi formami práce, známymi z ázijských krajín," namieta Čambalíková. Podľa nej sa súvislosť "čím nedôstojnejšie podmienky práce, tým vyššia ekonomická výkonnosť" nikdy nepreukázala. "Bez dôstojných podmienok na prácu a život sa naša spoločnosť vráti viac ako o storočie nazad," uzatvára.
Na túto dezinformáciu – považujúc ju za hodnovernú informáciu - reagoval aj čitateľ Juraj Bočkay, ktorého názor bol zverejnený v tlačenom vydaní Pravdy dňa 24. júna 2010 na strane 35:
„Už teraz nás môže desiť vyjadrenie zástupcu Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca, že Zákonník práce by mal zamestnancovi poskytovať približne také práva ako robotníkovi v Ázii. Stačí sa spýtať niektorých zamestnancov v ázijských firmách na Slovensku, aká demokracia vládne v pracovnom procese. Má byť azda Čína náš vzor?“
Je preto potrebné uviesť veci na pravú mieru, čo možno zabezpečiť zverejnením môjho nasledovného stanoviska v tlačenom vydaní Pravdy:
V Bratislave,
29. jún 2010
V dôsledku neprofesionálneho postupu Vášho denníka sa pre Vašich čitateľov reálnou hrozbou, ktorej sa treba desiť, stalo niečo, čo bolo úplne vyfabulované a je úplným nezmyslom, teda že zamestnávatelia chcú nedôstojné podmienky práce pre svojich zamestnancov, či dokonca detskú prácu, podobne ako je tomu v Ázii (viď. Článok „Zákonník práce sa vráti pred rok 2006“ z 18. júna 2010 a článok „Čína náš vzor?“ z 24. júna 2010).
V rozhovore s Vašou redaktorkou som hovoril o potrebných zmenách v Zákonníku práce, ktoré sa napokon ocitli v okienku pod názvom „Čo by mal zabezpečiť pružnejší Zákonník práce“: jednoduchšie prijímanie aj prepúšťanie pracovníkov podľa potreby, rozšírenie foriem zamestnávania, uvoľnenie obmedzení pre prácu nadčas, zrušenie výhod pre odborárskych predákov, výrazné administratívne a po zavedení odvodového bonusu aj finančné odbremenenie zamestnávateľov. Pýtam sa, kde je tu snaha presadiť detskú prácu či nedôstojné podmienky na ázijský spôsob?
Áziu som spomenul, ale v úplne v inej súvislosti: Európa stratila dynamiku, stagnuje a v globálnej konkurencii jej začína Ázia ukazovať chrbát. Ak na to nebudeme schopní reagovať, čo i len udržanie súčasnej životnej úrovne bude nemysliteľné. Kto a ako by mal k rozhýbaniu našej ekonomiky prispieť? Vláda vytváraním stabilnejšieho a predvídateľnejšieho rámca, ktorý ale zároveň všetkým umožní pružne sa prispôsobovať zmenám. V tomto kontexte treba vidieť aj potrebné zmeny v Zákonníku práce. Ďalej podnikatelia, ktorí sa musia naučiť ako čeliť dravej ázijskej konkurencii. O tom, že to nebude jednoduché, svedčí neustále sa zlepšujúca kvalita ázijskej konkurencie, ktorá zároveň zostáva nepríjemne cenovo konkurencieschopná. A v neposlednom rade zamestnanci, ktorých prístup k práci je jedným z dôležitých faktorov, ktorý tento súboj rozhodne.
A tu si musíme naliať čistého vína. Problém najvýstižnejšie pomenoval známy investor Jim Rogers: Kým ázijský zamestnanec sa pýta koľko dní môže pracovať, Európan sa naopak pýta koľko dní môže mať dovolenku. Problémom teda vôbec nie je to, že by tu niekto chcel detskú prácu. Úplne by stačilo, keby boli ochotní viac a lepšie pracovať naši dospelí, a to nielen u nás, ale v celej Európe.
Náš špecifický problém navyše je, že ekonomicky sa nachádzame niekde medzi najvyspelejšími európskymi krajinami a ich chudobnejšími ázijskými konkurentmi, ktorí ich rýchlo dobiehajú. Radi by sme mali životnú úroveň vyspelých európskych krajín, ale na to ešte stále nemáme dostatočne výkonnú ekonomiku. Zároveň už nie sme zvyknutí ani ochotní tak tvrdo a ťažko pracovať ako je to bežné u našich ázijských konkurentov. Bez väčšieho nasadenia však dobiehanie vyspelých krajín zostane len zbožným želaním. Náš vstup do EÚ v nás vyvolal falošný dojem, že pôžitkov nám bude automaticky pribúdať a stále menej bude potrebné pracovať.
Strašenie, vytváranie obrazu neľudských zamestnávateľov, ktorí snívajú len o tom, aby mohli svojich zamestnancov (či dokonca ich deti) vykorisťovať a vyžmýkať z nich poslednú kvapku potu, nielen nikomu nepomôže, ale je dokonca nebezpečné. Má totiž tendenciu rozdeľovať nás práve vo chvíli, keď potrebujeme všetci spoločne ťahať za spoločný povraz. Verím, že to môžeme dokázať, nesmieme však skĺznuť do lacného a plytkého nálepkovania a musíme si čo najskôr uvedomiť vážnosť problému. Čím skôr sa tak stane, tým lepšie pre nás všetkých.
Ján Oravec
Prezident ZPS