Rozhovor s Jánom Oravcom pre SME.sk, blog Jakuba Nedobu

1.S odstupom času sa o reformách 2. Dzurindovej vlády hovorí v pozitívnom svetle. Aj keď sú reformy považované za pravicové, v zahraničí sa nestali terčom kritiky ľavicových politikov, s výnimkou českých sociálnych demokratov. Dôvodom je rekordný rast HDP Slovenskej republiky, ktorý bol v roku 2006 na úrovni 8,5%, v roku 2007 bol rast dokonca na úrovni 10,4%. Ktorá z reforiem mala na rekordný rast najväčší vplyv?

Vplyv reforiem na ekonomický rast sa odhaduje len veľmi ťažko, pretože popri reformách tu ešte bol vstup SR do EÚ a rýchly rast svetovej ekonomiky, ktoré taktiež prispeli k rekordným tempám rastu u nás. Zo všetkých reforiem mala najbezprostrednejší a pozitívny vplyv na zlepšenú výkonnosť našej ekonomiky daňová reforma. Určite k nej ale prispela aj privatizácia bánk a časti energetických podnikov, ktorá prakticky dokončila presun najdôležitejších častí ekonomiky do súkromných rúk.

2. V spomínanom období sme sa stali svedkami veľkého prílevu priamych zahraničných investícií na územie Slovenskej republiky. Na Slovensku začali pôsobiť dve veľké automobilky, či gigant vo výrobe elektroniky. Títo vytvorili v našej krajine množstvo nových pracovných miest. Čo ich motivovalo k tomu, aby investovali na Slovensku?

V posledných rokoch sa, bohužiaľ, vo svete rozmohol nepekný zlozvyk, že veľké firmy, keď zvažujú investíciu v nejakej krajine, najprv navštívia tamojšie ministerstvo hospodárstva či iné zodpovedné ministerstvo a pýtajú daňové úľavy, príspevky na vytvorenie pracovných miest a pod. Takže aj v našom prípade investičné stimuly zrejme zohrali rozhodujúcu úlohu, pričom zavedenie rovnej dane či celkové zlepšenie podnikateľského prostredia a obrazu krajiny v zahraničí boli dodatočnými pozitívnymi faktormi, ktoré investorov podporili v ich rozhodnutí.

3. Na jednej strane sú veľké investície ako KIA, Peugeot či Samsung, ktoré mali nespochybniteľne dominantný vplyv na vysoký rast ekonomiky, avšak zlepšilo sa pravicovými reformami podnikateľské prostredie na Slovensku ? Podniká sa malým a stredným podnikateľom na Slovensku ľahšie ? Sú ľudia viac motivovaní k tomu, aby začali podnikať?

Podnikateľské prostredie v SR sa vďaka reformám jednoznačne zlepšilo aj pre malé a stredné podniky. Keďže tie žiadne investičné stimuly od vlády nedostávajú, pre ne je ešte dôležitejšie, aby podnikateľské prostredie bolo priaznivé a aby sa ďalej zlepšovalo. Nemyslím si, že vláda je tu na to, aby ľudí stimulovala podnikať. To, čo by ale určite mala robiť je odstraňovanie zbytočných bariér, ktoré ľudí od podnikania odrádzajú. Často to však nerobí, resp. robí pravý opak, vymýšľa nové a nové bariéry.

4. Za najúspešnejšiu z reforiem sa považuje daňová reforma. Podarilo sa zaviesť jednotnú sadzbu dane, na úrovni 19%, čo sa nepodarilo v žiadnej ekonomicky vyspelej krajine. Čo je tajomstvom úspechu daňovej reformy?

Nie je pravda, že rovnú daň sa nepodarilo zaviesť v žiadnej vyspelej krajine, napr. Estónsko ju zaviedlo oveľa skôr ako Slovensko a je ekonomicky porovnateľné so Slovenskom. Je ale pravdou, že Slovensko je prvá a zatiaľ jediná krajina v OECD a v eurozóne, ktorá rovnú daň zaviedla. Tajomstvo jej úspechu spočíva vo výraznom zjednodušení daňového systému a v odstránení progresívneho zdaňovania (čím viac zarobíš, tým viac Ti štát vezme na daniach), ktoré trestá iniciatívu. Ak si uvedomíme, že ešte pomerne nedávno podnikateľ-fyzická osoba platil až 42 %-nú daň z príjmov, rovná 19 %-ná daň znížila zdaňovanie príjmov na úroveň, ktorá je väčšinou podnikateľov považovaná za akceptovateľnú.

5. Vzhľadom na demografický vývoj v našej krajine bola nevyhnutná dôchodková reforma, zaviedol sa druhý dôchodkový pilier. Ten nie je závislý od demografického vývoja, keďže si na dôchodok šetrí občan sám. Súčasná Ficova vláda druhý dôchodkový pilier napáda, keďže vraj občania nemôžu pociťovať istotu, keď dôchodkový pilier je závislý od vývoja na trhu. Aký je na to váš názor?

Dôchodkovú reformu nazývam matkou všetkých reforiem, pretože jej význam a dlhodobý dopad na ekonomiku a spoločnosť je jednoznačne najvyšší zo všetkých reforiem. Útoky vlády, ktorá má mandát len na 4 roky, proti inštitúciám ako sú dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré sú tu na desiatky rokov, považujem za neuveriteľnú nezodpovednosť a krátkozrakosť. 

6. V období 1. Dzurindovej vlády štát pristúpil na ozdravenie slovenských bánk, na čo vyčlenil takmer 125 mld. Sk. Následne boli banky predané nadnárodným finančným inštitúciám. Kritici tohto kroku argumentujú tým, že Slovenská republika tak každoročne príde o miliardy eur, ktoré končia v rukách zahraničných majiteľov bánk. Je tento argument relevantný?

Nepredať banky zahraničným investorom by znamenalo ponechať ich v rukách štátu, teda vlastníka, ktorý sa o svoj majetok staral tak, že napr. VÚB, najväčšia slovenská komerčná banka, mala viac než 50 %-ný podiel zlých úverov na svojom úverovom portfóliu. Inými slovami, štát prišiel o každú druhú korunu, ktorú ním vlastnená banka poskytla. Ak teda SR privatizáciou o niečo prišla, tak o pokračovanie tohto tureckého hospodárenia, ktoré by napokon nevyhnutne viedlo k ekonomickej katastrofe. 

7. Obe Dzurindove vlády pristúpili na privatizáciu strategických podnikov, ktoré takisto skončili v rukách zahraničných majiteľov. Tento krok ma dva typy kritikov: jedni porovnávajú túto privatizáciu s privatizáciou V. Mečiara, keď bol štátny majetok privatizovaný novými slovenskými vlastníkmi a tým sa vytvorili slovenská kapitálotvorná vrstva. Druhí hovoria o tom, že k privatizácií nemalo dôjsť vôbec, lebo štát môže byť dobrým vlastníkom.  

Privatizácia bánk a časti energetických podnikov nebola výpredajom zlatých vajec, ako sa nás dnes snaží niekto neustále presviedčať, ale predajom tých častí ekonomiky, ktoré sa dostali do pokročilého štádia rozkladu. A ten nastal preto, že práve vlastníctvo štátu tieto podniky takmer položilo na lopatky. Bez vstupu zahraničných investorov by skrachovali. Dnes do týchto firiem štát nielen že nemusí nalievať ďalšie peniaze, ale každoročne získava významné príjmy do rozpočtu v podobe daní z príjmov, ktoré tieto podniky platia. To hovorí za všetko.

8. Mimoriadne nepopulárnou sa stala zdravotná reforma. Ľuďom sa nepáčilo, že musia platiť dvadsať korún pri návšteve lekára a takisto aj dvadsať korún pri výdaji lieku v lekárni. Podobná reforma bola nepopulárna aj v Českej republike. Mala táto reforma nejaký priaznivý vplyv, napr. na oddlženie zdravotníctva? 

Reformovanie zdravotníctva je mimoriadne komplikované. Vo svete existujú úspešné príklady reforiem dôchodkových systémov, úspešné príklady reforiem daňových systémov, ale na vyslovene úspešný príklad reformy zdravotníctva si nespomínam. Čiastočným úspechom reformy zdravotníctva u nás bolo zavedenie určitej miery finančnej disciplíny, zastavenie zvyšovania zadlžovania zdravotníckych zariadení, zavedenie niektorých zmien, ktoré viedli k rozumnejšej motivácii jednotlivých hráčov na trhu so zdravotníckou starostlivosťou. Tie však boli po roku 2006 rýchlo zvrátené a zdravotníctvo je opäť tam, kde bolo pred začiatkom reformy. 

9. Mnohé reformy sú spojené aj so vstupom Slovenska do EÚ. Viaceré aspekty ovplyvnili podnikanie v našej krajine. Na jednej strane je colná únia, Shengenský priestor, voľný pohyb tovarov a služieb, na strane druhej sú rôzne smiešne pôsobiace smernice o zakrivení uhoriek, prípadne banánov, centralizácia na Brusel, prípadne iné obmedzenia. Prevažujú príležitosti alebo obmedzenia? 

Mám obavu, že z dlhodobého hľadiska prevládnu práve tie obmedzenia. Európa sa totiž dnes uberá cestou neustále narastajúceho zaťaženia podnikateľov. To zaťaženie má podobu požiadaviek, ktoré sa skrývajú pod dobre znejúcu rúšku sloganov o ochrane spotrebiteľov, ochrane životného prostredia, či ochrane sociálneho štandardu zamestnancov. Zákonné povinnosti, ktoré sú na podnikateľov z tohto titulu uvaľované, zvyšujú ich náklady a znižujú ich manévrovací priestor, čo ich výrazne znevýhodňuje v boji s globálnou konkurenciou.

10. Považujete niektorú reformu za nevydarenú? 

Určite nebola dotiahnutá reforma školstva a teda ju možno hodnotiť ako nevydarenú. Kvôli váhavému postupu vtedajšieho ministra zostala trestuhodne nevyužitá šanca na zásadnú obsahovú reformu stredného školstva, ako aj na reformu financovania školstva, najmä financovania vysokého školstva so zavedením školného. 

11. Slovensko ma vďaka reformám ekonomiku, ktorá zabezpečila krajine rekordný hospodársky rast. Avšak, „vďaka“ otvorenej ekonomike nás vo veľkej miere zastihla globálna hospodárska kríza, keď na Slovensku viazne export, zahraniční partneri znížili dopyt po našich výrobkoch. Poľsko je uzavretou ekonomikou, aj vďaka tomu malo v roku 2009 ako jediná z okolitých krajín pozitívny hospodársky rast. Je otvorená ekonomika skôr výhodou, alebo nevýhodou? 

Otvorená ekonomika je výhodou v časoch rastu svetovej ekonomiky, pretože umožňuje malej ekonomike, aby sa „zviezla“ na veľkom dopyte zo zahraničia rýchlejšie než by jej stačili vlastné sily. Zároveň ale platí, že otvorená ekonomika je nevýhodou v časoch krízy, pretože tá sa na malej ekonomike prejaví viac než na ekonomike, ktorá je uzatvorenejšia. Slovenská ekonomika aj do budúcnosti zostane jednou z najotvorenejších ekonomík na svete, preto si aj v časoch, keď doplácame na krízu, ktorá vznikla niekde inde, nezaškodí pripomínať, že rekordné predkrízové tempá rastu bez sme nedosiahli bez mimoriadnej otvorenosti našej ekonomiky. Skrátka, sme odsúdení tak dobré ako aj zlé časy zdieľať s celou svetovou ekonomikou.

12. Slovenská vláda použila ako jedno z protikrízových opatrení tzv. šrotovné, ktoré malo podporiť domácu spotrebu, teda predaj áut vyrobených na Slovensku. Teraz je už jasné, že väčšina predaných áut bola vyrobená v Českej republike, resp. v Nemecku. Malo šrotovné aspoň krátkodobo pozitívny vplyv na spotrebu? 

Šrotovné je príklad protikrízového opatrenia, ktoré je veľmi populárne, pretože finančnými dotáciami do hry vťahuje priamo spotrebiteľa, ktorý je, mimochodom, zároveň voličom. Ja som v čase diskusie o zavedení šrotovného označil toto opatrenie za cestu do pekla. Po prvé, šrotovné prinajlepšom len v čase prerozdelí dopyt po autách – ak som plánoval kúpiť auto v budúcnosti, vďaka šrotovnému som svoje rozhodnutie urýchlil, ale tým pádom už nebudem kupovať auto teraz. Umelé zvýšenie dopytu po autách je tak nevyhnutne nasledované prepadom dopytu v ďalšom období. Po druhé, šrotovné kradne časť kúpyschopného dopytu iným odvetviam – ľudia, ktorí si kúpia auto, prehodnotia iné výdavky na spotrebiteľské statky, počítače, chladničky, televízory, a pod. A po tretie, šrotovné umelo nafukuje dopyt za situácie, keď práve previs dopytu bol jedným z dôvodov súčasnej krízy.  

13. Rast HDP v roku 2008 predstavoval 6,4%. V roku 2009 bol pokles rastu HDP približne na úrovni 4,7 %. To znamená negatívny rozdiel vyše 11%.  Využila Ficova vláda všetky dostupné prostriedky na zmiernenie hospodárskeho prepadu? 

Predovšetkým je potrebné povedať, že vplyv vlády na zmiernenie krízy je veľmi malý. Horúčkovité zasadnutia vládnej rady pre boj proti s krízou, prijímanie desiatok opatrení, bolo len politickým divadlom, ktoré malo vyslať signál voči voličom, že vláda ich nenechá v kaši. Z desiatok opatrení, ktoré vláda prijala, boli niektoré dobré, ako napr. skrátenie obdobia pre vratky DPH zo 60 na 30 dní. Väčšina ale buď nemala veľký význam, alebo bola vyslovene zlá. K tejto poslednej kategórii patria napr. desiatky miliónov eur vyhodené na toľko diskutované sociálne podniky.   

14. Aké protikrízové opatrenia by ste zaviedli vy? 

Za kľúčové považujem dve opatrenia, ktoré je dobré uplatňovať vždy, nielen v časoch krízy, v časoch krízy ale nadobúdajú mimoriadny význam: 1. zodpovedné hospodárenie s verejnými financiami, vyrovnanie rozpočtu bez zvyšovania daní, úspory na ich výdavkovej strane (ktoré bez ďalších zásadných reforiem nie sú možné),  2. zastavenie prijímania legislatívy, ktorá podnikateľom zvyšuje náklady či administratívne zväzuje ruky a tým znižuje ich konkurenčnú schopnosť. Mimochodom, k tomu druhému sa vláda zaviazala v protikrízovom memorande so sociálnymi partnermi, ale vôbec tento záväzok nedodržiavala. Aby bolo možné predchádzať prijímaniu takejto legislatívy, museli by sme mať funkčný systém posudzovania dopadov prijímanej legislatívy na podnikateľské prostredie, ktorý ale v praxi vôbec nefunguje.

15. Globálna hospodárska kríza vznikla z finančnej krízy, ktorá má pôvod v Spojených štátoch. Americké finančné inštitúcie sa venovali rôznym špekuláciám, ktoré nemajú nič spoločné s reálnou ekonomikou. Zaviedli by ste reguláciu finančného sektora, aby sa finančná kríza neopakovala? 

Je obrovskou lžou, ktorá je donekonečna omieľaná vo všetkých médiách, že kríza vznikla kvôli tomu, že trhy, najmä finančné, boli neregulované. Pravý opak je pravdou, vo všetkých krajinách existovali mnohé regulačné orgány, ktoré ale zlyhali dvojnásobne: po prvé, príchod krízy vôbec nepredvídali, po druhé, svojou vlastnou aktivitou krízu priamo vyvolali, čo platí predovšetkým o monetárnej politike americkej centrálnej banky. Predstavy, že sa podarí teraz nastoliť nejaký celosvetový regulačný systém, sú úplne utopické, pretože predstavy o tom, ako by takáto regulácia mala vyzerať, sa medzi jednotlivými krajinami úplne zásadne odlišujú.  

16. Aké sú vyhliadky Slovenskej republiky v súvislosti s koncom krízy? Je ešte na Slovensku v budúcnosti reálny 10-percentný rast HDP?

10 %-ný rast na Slovensku je opäť reálny pri splnení dvoch podmienok: 1. naši hlavní obchodní partneri sa opäť zotavia a vláčik svetovej ekonomiky nás opäť potiahne, 2. opäť budeme pokračovať v zlepšovaní podmienok pre podnikanie a v zatraktívňovaní podnikateľského prostredia, čo je úsilie, ktoré sa po roku 2006 úplne zastavilo, naopak, vláda prijala celý rad opatrení, ktoré podnikateľské prostredie u nás zhoršili 

Autor: Jakub Nedoba