V Bruseli zasadalo Observatórium pre vnútorný trh Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Prezident ZPS diskutoval k návrhu stanoviska Observatória pre vnotorný trh na tému "Lepšia regulácia"
"Lepšia regulácia"
V úvode by som rád zdôraznil význam diskutovanej problematiky, obzvlášť v kontexte s krízou verejných financií, ktorá už zasiahla mnohé krajiny a ešte viac ich zasiahne v budúcnosti, pričom negatívne dôsledky sa v konečnom dôsledku prenesú na plecia súkromného sektora. V tejto situácii, keď vlády nemajú finančné prostriedky, je snaha o zjednodušovanie regulácie a znižovanie regulačného bremena vynikajúcou príležitosťou ako uľahčiť súkromnému sektoru bez toho, že by vlády museli vynakladať dodatočné prostriedky. Stačí len zrušiť časť regulácie, ktorá súkromný sektor finančne zaťažuje.
Nesúhlasím s tvrdením, že lepšia regulácia neznamená dereguláciu. Napriek všeobecne prevládajúcemu názoru, ktorý je nesprávny, že dnešnú krízu spôsobila deregulácia, my by sme sa nemali obávať konštatovať, že pri zlepšovaní regulačného rámca je potrebná aj deregulácia, teda odstránenie, zrušenie, dnes existujúcej regulácie. Často počúvam, že problémom nie je regulácia ako taká, ale jej nekvalita. Preto namiesto požiadavky mať menej regulácie by sme mali – podľa tejto logiky – požadovať kvalitnejšiu reguláciu. Tento postoj však ignoruje podstatnú vec, finančné náklady spojené s reguláciou. Kľúčovým problémom je neustále narastajúce zvyšovanie nákladov na podnikanie, ktoré je dôsledkom narastajúceho regulačného bremena. Nemá preto zmysel tváriť sa, že problém sa vyrieši, keď skvalitníme reguláciu, pretože náklady s ňou spojené často zostávajú nedotknuté, či dokonca sa ešte zvyšujú. Nepotrebujeme teda kvalitnejšiu reguláciu, ale zmeny v regulačnom rámci, ktoré znížia náklady na podnikanie.
V texte sa spomína legislatívny princíp Think Small First (Mysli najprv v malom), ktorý sa stal aj súčasťou tzv. Zákona o malom podnikaní (Small Business Act). Jeho podstatou je vniesť do procesu prípravy legislatívy zásadu jej jednoduchosti a zrozumiteľnosti, teda písať legislatívne normy v takej podobe, aby bola pochopiteľná aj pre najmenšie podniky bez vlastných právnických oddelení. Ja mám pocit, že stále viac ide len o pekný slogan, heslo, ktoré neustále všetci dokola opakujú, vrátane Európskej komisie, europoslancov, národných vlád, či členov EHSV, jeho vplyv na podobu prijímanej legislatívy je však minimálny, resp. žiadny. Rád by som preto počul napr. od Európskej komisie niečo o konkrétnych metódach, ako toto pekné heslo premietnuť do praxe, aby nezostalo len na papieri, ako je tomu v súčasnosti.
Ďalším problémom predloženého návrhu sú prílišné očakávania, ktoré majú autori textu od väčšieho zaangažovania tzv. občianskej spoločnosti do všetkých úrovní legislatívneho procesu. V skutočnosti má niekedy zaangažovanie širokej verejnosti do legislatívneho procesu úplne opačný efekt na kvalitu prijatej legislatívy. Uvediem len jeden príklad, ktorý veľmi dobre ilustruje negatívny vplyv zaangažovania verejnosti do diskusie o legislatíve, ktorá mala priamy negatívny dopad na vnútorný trh EÚ, o ktorý nám v tomto Observatóriu ide v prvom rade. Smernica EÚ o službách bola verejnosťou jednou z najdiskutovanejších právnych noriem v posledných rokoch. A bol to práve tlak verejnosti v niektorých krajinách, ktorý viedol k prijatiu niektorých výrazných obmedzení poskytovania služieb na vnútornom trhu EÚ. Zvýšená angažovanosť verejnosti teda neviedla k lepšej regulácii, ako predpokladajú autori tohto stanoviska, ale naopak k zhoršeniu pôvodného návrhu.
Napokon, v stanovisku sa správne spomínajú problémy s transpozíciou EÚ legislatívy do národnej legislatívy členských krajín EÚ. Vieme, že pri preberaní EÚ legislatívy existujú nasledujúce 2 najzávažnejšie problémy: 1. Cherry picking (krajiny si vyberú a transponujú len to, čo im vyhovuje, ignorujú a netransponujú to, čo im nevyhovuje), v dôsledku čoho napr. Francúzsko už dlhé roky úspešne ignoruje snahy Európskej komisie o liberalizáciu energetiky v EÚ. 2. Gold-plating (krajiny pri preberaní legislatívy EÚ pritvrdzujú často len vágne formulované texty smerníc EÚ a pod ich zámienkou prijímajú reštriktívnejšie úpravy než ktokoľvek pôvodne zamýšľal). Napriek tomu, že o týchto problémoch diskutujeme už dlhé roky, sú veľmi dobre popísané a zdokumentované, doteraz som nepočul o účinných spôsoboch či konkrétnych mechanizmoch, ako týmto praktikám predchádzať. A bohužiaľ, nedočítal som sa o nich ani v návrhu tohto stanoviska.