Vláda sa pýta podnikateľov: ktorým opatrením sme zhoršili podnikateľské prostredie? Podnikatelia odpovedajú: takých opatrení je celý rad
Vláda opakovane tvrdí, že neprijala ani jedno opatrenie, ktoré by zhoršilo podnikateľské prostredie.
Vláda opakovane tvrdí, že neprijala ani jedno opatrenie, ktoré by zhoršilo podnikateľské prostredie. A taktiež opakovane vyzýva podnikateľské organizácie, ktoré kriticky hodnotia stav podnikateľského prostredia v SR, aby uviedli konkrétne opatrenia, ktorými ho zhoršila.
Tieto výzvy sú prekvapujúce, pretože nie je nič jednoduchšie než dokázať, že vláda spôsobila zhoršenie podnikateľského prostredia celým radom opatrení a noviel zákonov. Ich komplexný odpočet predstavia podnikateľské organizácie v nasledeujúcich dňoch. Tu je teraz aspoň hitparáda desiatich narýchlo vybratých s tým, že zoznam by mohol byť oveľa dlhší a podrobnejší:
1. rozsiahla novela Zákonníka práce, ktorá zvýšila náklady zamestnávateľov napr. sprísnením podmienok prepúšťania či zvýšením privilégií odborárskym predákom,
2. novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorou sa opätovne zaviedlo rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na podnikateľov, ktorí neboli súčasťou vyjednávania a s jeho výsledkom nesúhlasia,
3. skokovité zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré nielen znížilo zamestnateľnosť dlhodobo nezamestnaných a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ale vyvolalo aj tlak na všeobecný rast miezd a odvodového zaťaženia,
4. zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhlášky ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorými sa zamestnávateľom stanovujú v mnohých prípadoch neprimerané povinnosti,
5. novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorou vláda de facto zrušila nezávislosť regulačného úradu a opätovne vytvorila možnosť politického ovplyvňovanie cenotvorby v energetike,
6. novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá obmedzila možnosti nakladania zdravotných poisťovní, vrátane súkromných, s dosiahnutým ziskom,
7. novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá významne obmedzila možnosti dôchodkových správcovských spoločností pri investovaní dôchodkových úspor,
8. zákon o strategických podnikoch, ktorý bol prijatý napriek odporu zamestnávateľských organizácií, a ktorý deformuje podnikateľské prostredie vytváraním nerovných podmienok pre štát a ostatných podnikateľov,
9. novely Exekučného poriadku, ktorými sa výrazne oklieštila notárska zápisnica ako exekučný titul, čo - spolu s ďalšími opatreniami Ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k súdom - výrazne zhoršilo vymáhateľnosť práva,
10. zákon o elektronickom výbere mýta a vyhlášky ministerstva dopravy vymedzujúce úseky diaľnic, ktoré spôsobili natoľko závažné problémy, že vyvolali masový protest podnikateľov v oblasti autodopravy.
Kríza v posledných dvoch rokoch odkrojila slovenským podnikom značnú časť tržieb. Vyššie uvedené (a mnohé ďalšie neuvedené) právne normy im však zároveň neustále a bezdôvodne zvyšovali náklady a prinášali nové reštrikcie podnikateľských aktivít, čo zbytočne znižovalo ich konkurencieschopnosť. A práve toto je predmetom kritiky podnikateľských organizácií. Nie kríza, ktorá je mimo kontroly slovenskej vlády, ale jej vlastná legislatívna činnosť, ktorá úplne zbytočne zhoršuje podnikateľské prostredie a administratívne i finančne zaťažuje podnikateľov.
Ján Oravec
prezident