Dlhodobo nezamestnaní sú nielen celoslovenským, ale najmä regionálnym problémom

Nezamestnanosť je nepochybne tou najväčšou jazvou, ktorú na Slovenskej ekonomike zanechala celosvetová kríza. Nezamestnanosť na Slovensku v kríze vzrástla o 5 percentuálnych bodov, čo je dvojnásobne vyšší nárast ako v priemere krajín OECD a Slovensko tak stále drží nelichotivú druhú najhoršiu priečku po Španielsku. Problémom slovenskej nezamestnanosti však nie je len jej veľkosť, či rapídny krízový nárast, ale aj jej štruktúra.

V prípade krátkodobo nezamestnaných je pravdepodobnosť znovuuplatnenia výrazne vyššia ako u ľudí, ktorí si hľadajú prácu dlhšie. Avšak až skoro polovica (48%) spomedzi uchádzačov o zamestnanie si prácu hľadá viac ako rok a až 43% z nich prišlo o prácu ešte v predkrízovom období. Týchto nezamestnaných v evidencii viac ako 2,5 roka bolo v januári až 80 300. Zo spomínanej skupiny tvorí približne 50 000 obyvateľov historicky stabilnú skupinu nezamestnaných viac ako 4 roky, ktorých je pravdepodobne veľmi ťažké motivovať k práci alebo si nemôžu nájsť prácu pre veľmi nízku kvalifikáciu a nepriaznivú situáciu v regióne (približne každý siedmy uchádzač o zamestnanie). Dlhodobá nezamestnanosť je najväčším problémom práve východného a stredného Slovenska. Približne 8 z 10 nezamestnaných, ktorí nemali prácu aj pred krízou (viac ako 2,5 roka) býva v banskobystrickom, prešovskom alebo košickom regióne. Tieto regióny sú aj v najhoršej situácii v počte obyvateľov, ktorí prišli o prácu v kríze alebo v tomto období ukončili vzdelávanie a doposiaľ si prácu nenašli.

Medzi dlhodobo nezamestnanými na Slovensku sa podľa štúdií nachádzajú najmä nízkokvalifikovaní mladí ľudia bez základného alebo len so stredoškolským vzdelaním alebo naopak obyvatelia nad 50 rokov, ktorí stratili prácu a majú problém sa zamestnať. Pre zníženie dlhodobej nezamestnanosti je tak potrebný zvlášť dôraz na tieto dve skupiny obyvateľov. Kým v prípade nízkokvalifikovaných by mohla pomôcť uplatniť sa na trhu práce najmä vyššia podpora rekvalifikácie, budovania pracovných návykov a vzdelávanie v sektoroch s potenciálom budúcich investícií, u starších obyvateľov by čiastočné riešenie mal poskytnúť najmä medzitrh práce. Dlhodobo nezamestnaní v problematických regiónoch strácajú motiváciu aktívne vyhľadávať prácu a sú odkázaní na príjem zo sociálneho systému. Mnoho rodín sa tak na Slovensku ocitá na hranici chudoby. Značne rozdielna situácia v regiónoch vyžaduje aj odlišný prístup k financovaniu podpory zamestnanosti, či k dotáciám pre potenciálnych investorov. V opačnom prípade budú aj dlhodobo tí najšikovnejší nútení sa za prácou sťahovať a regionálne rozdiely sa tak môžu ešte prehĺbiť. Aspoň čiastočný optimizmus prináša otvorenie pracovného trhu v Nemecku, ktoré by mohlo podporiť pokles nezamestnanosti na Slovensku.  

V porovnaní s okolitými krajinami je situácia v prípade hľadajúcich si prácu viac ako rok na Slovensku najhoršia a zaostávame v počte hľadajúcich si prácu viac ako rok za priemerom EÚ až o 5,6 p.b. Situáciu v kríze zhoršilo najmä sťahovanie pásovej výroby (najmä výroba káblových zväzkov) a textilného priemyslu do lacnejšieho Rumunska, či Srbska. Konkurencia so mzdovo lacnými krajinami východne od našich hraníc sa v poslednom období zvýraznila a  presvedčiť investorov tak budeme nútení najmä vzdelanosťou obyvateľstva, priaznivým podnikateľským prostredím, ale aj kvalitnou infraštruktúrou.                                                                                                    

Komentár  vypracoval Dávid Dereník makroanalytik z  UniCredit Bank na základe údajov EUROSTAT, ÚPSVAR

PN