Novinky

Regulácia v EÚ a v OECD: keď dvaja robia to iste, nie je to to isté

Po rokoch používania pojmu „better regulation“ začala druhá Barrosova komisia odrazu používať pojem „smart regulation“ – múdra regulácia.

Po rokoch používania pojmu „better regulation“ začala druhá Barrosova komisia odrazu používať pojem „smart regulation“ – múdra regulácia. Keďže komisia nikde neuvádza definíciu toho, čo si pod „múdrou“ reguláciou predstavuje, výsledkom nebude nič iné, len množstvo nedorozumení. Viem si predstaviť, že každé budúce stretnutie o tejto dôležitej problematike bude strácať časť diskusiami o tom, čo je lepšia a čo múdra regulácia a aký je medzi nimi rozdiel.

Ak už aj na chvíľu budeme akceptovať pojem múdra regulácia, k jeho definícii sa vieme nepriamo prepracovať definíciou jeho opaku, teda hlúpej regulácie. Hlúpa je každá regulácia, ktorá regulované subjekty zaťaží zbytočne vysokým regulačným bremenom a zároveň nedosiahne deklarovaný cieľ. Nanešťastie, podnikatelia sa príliš často stretávajú s hlúpou reguláciou a len veľmi zriedka s reguláciou múdrou, teda takou, ktorá by plnila užitočnú funkciu a zároveň by existovala pri najnižších možných nákladoch pre podnikateľov.

Špecifikom regulačného rámca EÚ sú už chronické problémy súvisiace s implementáciou legislatívy EÚ v členských krajinách. Ide najmä o problém „nadpráce“ („gold plating“) pri preberaní smerníc či problém preberania len toho, čo vyhovuje členskej krajine („cherry picking“). Ak sa nenájdu spôsoby ako obmedziť tieto praktiky, zostanú len rétorickými cvičeniami všetky ambície na dokončenie jednotného trhu a diskusie o zlepšení regulačného rámca vnútorného trhu EÚ. 
 
Téma zlepšenia regulačného rámca pre podnikanie je živá aj mimo Európskej únie, pretože jej venujú veľkú pozornosť aj krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ. Preto sa musíme aj v tejto oblasti začať viac zaujímať o to, čo sa deje v iných častiach sveta.  Veľmi dobrým miestom, ktoré sa touto problematikou intenzívne zaoberá, je OECD, teda organizácia, ktorej členmi je aj väčšina krajín EÚ, vrátane Slovenska. OECD už dlhé roky robí veľmi záslužnú prácu pri zhromažďovaní najlepších skúseností a často inovatívnych postupov pri odbúravaní byrokracie, znižovaní administratívneho zaťaženia, zlepšovaní podnikateľského prostredia, zvyšovaní efektívnosti verejného sektora.
 
Tieto veľmi dobré analýzy si minimálne stačí pozorne prečítať, vybrať z nich veci použiteľné aj u nás a použiť ich ako podkladové materiály pre tvorbu hospodárskej politiky. Len škoda, že na väčšine našich ministerstiev sú pri tvorbe ich politík na úplnom okraji ich záujmu. A to je trpké konštatovanie, najmä ak si uvedomíme, že uplynulo už viac než desaťročie od vstupu Slovenska do OECD a my sme z členstva v tejto organizácii zatiaľ nedokázali vyťažiť ani len to minimum.

Ján Oravec

HN, Názory a analýzy

Páčil sa Vám článok?
ZPS na sociálnych sieťach