S humorom na ekonomiku
Na prelome rokov sa zvykne bilancovať a veseliť. Tohtoročná realita má na svedomí, že bilancovanie je s veselosťou v priamom protiklade.
Na prelome rokov sa zvykne bilancovať a veseliť. Tohtoročná realita má na svedomí, že bilancovanie je s veselosťou v priamom protiklade. Rok 2011 nám veľa dôvodov k radosti neposkytol. Kríza zadlžených európskych štátov, kríza eurozóny a eura, u nás pád vlády. Ani rok 2012 radostné očakávania nevyvoláva. Globálne spomaľovanie veľkých ekonomík, domáca neistota a čakanie na toľko potrebné razantné opatrenia po parlamentných voľbách.
Ak nám teda silvestrovskú náladu nenavodí ani hodnotenie toho, čo bolo, ani očakávania toho, čo bude, nezostáva nám iné než poprehŕňať sa vo výrokoch, ktoré ekonomické dianie hodnotia nielen výstižne, ale aj vtipne. Jedným z brilantných glosátorov bol svoho času Ronald Reagan, ktorému sa pripisuje nasledujúci bonmot, ktorý v geniálnej skratke popisuje v hospodárskej politike tak časté reťazenie chybných krokov: “Pohľad štátu na ekonomiku by sa dal zhrnúť do niekokých krátkych viet: Ak funguje, zdaňme ju. Ak ešte stále funguje, regulujme ju. A ak napokon prestane fungovať, dotujme ju.” A ešte jeden Reaganov výrok, v ktorom počas prezidentskej kampane v roku 1980, keď kandidoval proti vtedajšiemu prezidentovi Jimmy Carterovi, humorne voličom vysvetlil jednotlivé fázy ekonomického cyklu: “Recesia je, keď Váš sused stratí zamestnanie. Depresia je, keď o prácu prídete Vy. A oživenie je, keď o prácu pride Jimmy Carter.”
Popri zaujímavých postrehoch politikov o ekonomike sa dajú nájsť zaujímavé názory ekonómov na politiku. Za všetky uvediem apoň jeden od ekonóma Thomasa Sowella: “Prvým prikázaním ekonómie je vzácnosť. Neexistuje žiadny statok, ktorý by bol k dispozícii do tej miery, aby ho mohol mať každý, kto chce. Prvým prikázaním politiky je ignorovať prvé prikázanie ekonómie.” To sa najviditeľnejšie prejavuje v štátnych rozpočtoch. Ich chronickú deficitnosť si zobral na mušku vydavateľ William Feather, keď povedal: “Rozpočet nás informuje o tom, čo si nemôžeme dovoliť, ale nijako nám nebráni v tom, aby sme si to kúpili.” A presná definícia rozpočtového deficitu od spisovateľa Sama Ewinga: “Rozpočtový deficit je rozdiel medzi množstvom peňazí, ktoré štát minie a množstvom peňazí, ktoré má odvahu vybrať na daniach.”
A keď už sme pri financiách, pridajme jeden výok o inflácii a jeden o bankách. Rovnako Sam Ewing: “Inflácia je, keď dáte 15 dolárov za ostrihanie v hodnote 10 dolárov, za ktoré ste platili 5 dolárov, keď ste ešte mali vlasy.” A starý, ale aktuálny výrok o bankách, ktorý sa pripisuje mnohým, medziiným aj Markovi Twainovi: “Banka je miesto, kde Ti požičajú dáždnik, keď je pekne, a chcú ho naspäť, keď prší.”
A čo nás čaká v roku 2012? Nečakajte, že sa to dozviete. Laurence J. Peter si uťahuje nielen z nechopnosti ekonómov predvídať budúcnosť,ale aj z ich neschopnosti pripustiť si to: “Ekonóm je odborník, ktorý zajtra bude vedieť, prečo sa dnes nestali veci, ktoré včera predpovedal.” Alebo inak, slovami známeho ekonóma Johna Kennetha Galbraitha: “Existujú dva druhy prognostikov: tí, ktorí nevedia a tí, ktorí nevedia, že nevedia.” Tieto aj vyššie uvedené výstižné myšlienky majte na pamäti, keď budete čítať či počúvať hodnotenia udalostí roka 2011 a očakávania na rok 2012.
Ján Oravec, HN