Slovensko môže obanovať

Vyrovnajte rozpočet a neobanujete. Tak znelo odporúčanie jedného z románových hrdinov Josepha Hellera. My sme ho nevyrovnali a teraz veru môžeme banovať. Najnovšie sa už aj Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktoré majú problém požičať si na finančných trhoch. Vysvetlenie, že je to v dôsledku zneistenia trhov v súvislosti s Talianskom je síce pravdivé, ale nie úplné. Veľavravný je pohľad na výkonnosť slovenskej ekonomiky a hospodárenie verejného sektora od roku 1993 až do roku 2010.

Ak sa pozrieme na tempá ekonomického rastu, nebolo by prehnané použiť slovné spojenie zlatý vek. Slovensko v ére samostatnosti doposiaľ zaznamenalo len jeden rok hospodárskeho poklesu, keď HDP sa v roku 2009 znížil o 4,8 % v dôsledku spomalenia či poklesu najvýznamnejších ekonomík vo svetovom hospodárstve. Potom sme ešte v roku 1999 dosiahli nulu, keď ekonomika nepoklesla, ale ani nevzrástla v dôsledku nevyhnutných konsolidačných opatrení vtedajšej vlády. Okrem týchto dvoch výnimiek sme mali 16 rokov hospodárskeho rastu, ktorého priemer sa za celé uvedené obdobie pohybuje nad 4,8 %.

Ak by však niekto očakával, že tento nadpriemerný výsledok sa prejavil v dobrom hospodárení verejných financií, bol by veľmi sklamaný. Slovenské verejné financie od roku 1993 až doteraz vždy skončili s deficitom, pričom jeho priemerná výška prekračuje dve miliardy eur. Zaujímavé je aj porovnanie jeho vývoja s tempom rastu ekonomiky. Ak si 18 rokov medzi rokmi 1993 až 2010 rozdelíme do troch šesťročných období, dostaneme tieto priemerné hodnoty: v období rokov 1993 až 1998 slovenská ekonomika v priemere rástla viac než o 6,1 % ročne, pričom priemerný ročný deficit dosahoval 1,2 miliardy eur, medzi rokmi 1999 až 2004 sa priemerný ročný rast spomalil na 3,2 % a priemerný ročný deficit sa zdvojnásobil na 2,4 miliardy eur, aby napokon v období rokov 2005 až 2010 prišlo opätovne k zvýšeniu rastu v priemere na 5,1 %, ale výška deficitu naďalej zostala na vysokej priemernej úrovni 2,4 miliardy eur.

Toľko čísla zo štatistík publikovaných Národnou bankou Slovenska. Čo z nich vyplýva? Deficitné hospodárenie sa stalo chronickou chorobou Slovenska v ére jeho samostatnej existencie. Zároveň táto choroba nadobúdala čoraz hrozivejšie rozmery. Historicky najnižšie boli deficity v prvých dvoch rokoch samostatnosti, v roku 1993 vo výške 763 miliónov eur a v roku 1994 vo výške 760 miliónov eur. Historicky najvyššie v posledných dvoch rokoch, v roku 2009 vo výške 4,3 miliardy eur a v roku 2010 vo výške 4,6 miliardy eur. Zbaviť sa tejto choroby si vyžiada zmeny tak rozsiahle, že si ich do dôsledkov nedokážeme predstaviť. Všetko, čo sme od roku 1993 až doposiaľ zažili, bude v porovnaní s nimi ničím. Čím skôr si to všetci uvedomíme, tým vyššia šanca, že sa nám snáď podarí upchať diery ešte predtým než sa náš Titanik beznádejne ponorí pod hladinu.

Ján Oravec, HN