Veľká odvodová blamáž
Reforma odvodov mala v sebe potenciál stať sa jednou z hlavných vlajkových lodí súčasnej vlády...
Reforma odvodov mala v sebe potenciál stať sa jednou z hlavných vlajkových lodí súčasnej vlády v jej toľkokrát deklarovanom úsilí o zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia. Odvody, ktoré sú v porovnaní s mzdami príliš vysoké, roky deformujú cenu práce. Neustále narastajúca administratívna neprehľadnosť systému komplikuje platenie aj výber odvodov. Opraviť tento po mnohých stránkach zle nastavený systém bolo potrebné už pred mnohými rokmi a kritika padá na všetky doterajšie vlády, že sa k tomu neodhodlali. Je ale paradoxom, že vláda, ktorá reformu odvodov konečne zaradila medzi svoje najvyššie priority, na nej politické body nezískava, ale naopak stráca. Možno dokonca povedať, že ak sa nič zásadné nezmení, namiesto veľkej odvodovej reformy sa schyľuje k veľkej odvodovej blamáži, tak z hľadiska obsahu ako aj z hľadiska komunikácie s verejnosťou.
K obsahu najprv uvediem, čo zo zámerov vlády si rozhodne zaslúži podporu. V prvom rade zjednodušenie systému, zníženie počtu odvodov, zníženie počtu úradov. Taktiež odstránenie mnohých nespravodlivostí v odvodoch. Dnešný systém je extrémne nespravodlivý, najmä pokiaľ ide o nerovnaký prístup k zamestnancom, živnostníkom a dohodárom, ktorý je následne príčinou mnohých deformácií na trhu práce. Zásadne sa ale nerieši najvážnejší problém, teda výška odvodov, ktoré deformujú cenu práce. Najväčšou slabinou vládnych zámerov je preto predpoklad rozpočtovej neutrality. Učebnicovým príkladom uvažovania v bludnom kruhu rozpočtovej neutrality, teda snahy vybrať na odvodoch a daniach po zavedení zmien toľko, koľko vláda vyberá dnes, bol nedávny neúspešný návrh na zrušenie zdravotných odvodov a kompenzáciu výpadku zvýšením daní. Týmto prístupom si však vláda zbytočne zväzuje ruky pri prepočtoch sadzieb. Výsledkom sú odvody, ktoré mnohých akurát tak nahnevajú. Od skutočnej odvodovej reformy očakávam, že vláda povie: 1. znížime celkové odvodové zaťaženie, 2. očakávame negatívny dopad na verejné financie, 3. vzniknutý výpadok prefinancujeme z toho objemu peňazí, ktoré ľudia a firmy už dnes štátu platia, teda z úspor na strane výdavkov. Úspory sa pred niekoľkými mesiacmi často skloňovali, ale postupom času sa zo slovníka politikov vytrácajú. Až potom by mala prebehnúť diskusia o tom, aká priemerná sadzba je najspravodlivejšia.
Obsah odvodovej reformy sa dá ešte zmeniť a vyhnúť sa tak blamáži. Jej komunikácia však už blamážou je. Lepšou komunikáciou so živnostenskými organizáciami sa možno dalo predísť mediálnym prestrelkám. A možno aj tomu, že dnes je polovica vládnej koalície (SaS a SDKÚ) verejnosťou vnímaná ako tá, ktorá chce živnostníkov pomaly zničiť, a druhá polovica (KDH a Most) ich chce pred tou prvou zachrániť. Vláda tak vytesňuje opozíciu tým, že pri tejto téme je sama sebe vlastnou opozíciou. Výsledok: máme politologický unikát, ale zrejme nebudeme mať poriadnu odvodovú reformu.
Ján Oravec
HN, Názory a analýzy