Čierny týždeň vládnej politiky

Ani úmorné horúčavy neprinútili vládu zmierniť pekelné tempo prijímania zmien, ktoré nadlho, zásadne a bohužiaľ negatívne ovplyvnia našu ekonomiku, verejné financie a sociálny systém. Drastické zníženie príspevkov v tzv. druhom pilieri so šokujúcou razanciou znižuje dôchodkové úspory budúcim dôchodcom a zvyšuje verejné výdavky v budúcnosti. O 20 rokov sa budú pýtať politici, ktorí v tom čase ponesú zodpovednosť, kde majú na tieto zvýšené výdavky zobrať peniaze. Dnešný minister práce, dnešný minister financií, dnešný predseda vlády, aj keď im želám to najlepšie, zrejme už v aktívnej politike nebudú, aby im odpovedali.

Zmeny v zákonníku práce síce potešia odborárov, posilnia zdanlivé istoty zamestnancov, určite však neposilnia konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, pretože namiesto zvýšenia flexibility trhu práce je novela krokom presne opačným smerom. A výpočet negatívnych správ završuje nútený odchod riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorý jej ušetril 100 miliónov na výdavkoch. Inde takých manažérov vyvažujú zlatom, u nás sa ich zbavujú.

Čo je horšie, s vládou zlyhávajú aj jej strážcovia, ktorých nedávno parlament zvolil do Fiškálnej rady. Nemilým prekvapením boli vyjadrenia Michala Horvátha, jej čerstvého člena, ktorý zmeny v tzv. druhom pilieri označil len za „otázne“ a pokračoval, že ich „bude treba hlbšie analyzovať“, aby avizoval vydanie štúdie na túto tému - koncom tohto roka...

Šokujúcu predstavu o verejných financiách však zhrnul do nasledujúceho vyjadrenia: „Pokiaľ vláda preferuje vysoké príjmy spojené s vysokými výdavkami alebo nízke príjmy s nízkymi výdavkami, tak ako Fiškálna rada nemáme žiadnu preferenciu medzi týmito dvoma možnosťami.“ Ctihodný člen Fiškálnej rady by najlepšie urobil, ak by svoju nedávno získanú funkciu čo najskôr položil. Aplikovať na slovenskú ekonomiku dofinancovanie vysokých výdavkov vysokými daňami by pri jej súčasnej výkonnosti znamenalo ekonomickú samovraždu. Nevidieť tento rozdiel v akademickej pozícii je síce poľutovaniahodné, ale ešte pomerne neškodné. Ignorovať ho ale z pozície „strážcu“ vlády je trestuhodné. Ten by mal hovoriť jastrabím hlasom, nie holubičím, ktorý navyše miestami znie poriadne falošne. Čierny týždeň slovenskej vládnej politiky tak nemohol dostať smutnejšie zarámcovanie.

Ján Oravec, HN