Je Hollande v skutočnosti pravičiar?
Niet pochýb o tom, že je. Teda aspoň podľa jeho ekonomického poradcu, ktorým je harvardský profesor ekonómie Philippe Aghion.
Niet pochýb o tom, že je. Teda aspoň podľa jeho ekonomického poradcu, ktorým je harvardský profesor ekonómie Philippe Aghion. Neveril som vlastným očiam, keď som si prečítal jeho článok vo Financial Times, v ktorom predstavuje ekonomické postoje nového francúzskeho prezidenta. Doslova omračujúce je jeho nasledujúce tvrdenie: „Doterajší lídri francúzskych socialistov boli keynesovci. Holland je prvý zástanca ekonómie strany ponuky“.
No. Ak sa človeku vráti vyrazený dych, asi najvýstižnejšie sa dá reagovať slovenským írečitým „že ho huba nebolí“. Prečo? Ekonómia strany ponuky je totiž jedným z kľúčových konceptov, na ktorom bola založená hospodárska politika Margaret Thacherovej a Ronalda Reagana, teda „arcinepriateľov“ všetkých socialistov. Podľa tejto teórie ekonomike najviac pomôže ak štát zníži bariéry v podobe vysokých daní a neúmernej regulácie pre tých, ktorí vyrábajú a ponúkajú tovary a služby. Logickým odporúčaním pre politikov je obmedziť reguláciu a znížiť dane. V oblasti daní je najznámejšia tzv. Lafferova krivka, podľa ktorej štát na daniach nevyberie nič pri nulovej sadzbe, ale ani pri sadzbe 100%. Optimum leží niekde medzi týmito dvomi sadzbami. Ak sú hraničné sadzby daní príliš vysoké, daňové príjmy klesajú. Dajú sa teda zvýšiť, na prvý pohľad paradoxne, znížením najvyšších daňových sadzieb.
Návrh na zavedenie 75 %-nej hraničnej sadzby dane z príjmov nad 1 milión eur, s ktorou Holland kandidoval, tak už nemôže byť vo väčšom rozpore s ekonómiou strany ponuky, ktorú podľa jeho poradcu vyznáva. Ten zrejme cítil, že tieto dve veci sú v príkrom rozpore a podujal sa návrh na 75 %-nú daň vysvetliť nasledovne: „Myslím, že to bolo čiastočne motivované potrebou mobilizovať ľavicu ... Môj odhad je, že ak sa aj daň zavedie, bude dočasná.“
Neviem, či to nie je prvé a zároveň aj posledné mediálne vystúpenie pána poradcu. Chcel upokojiť kritikov nového prezidenta a namiesto toho skôr vydesil jeho zástancov. Ak by bolo pravdou to, čo tvrdí, potom si voliči – po koľký raz už? – opäť zvolili niekoho iného než si mysleli, že volia. Vďaka hlasom ľavicových voličov sa do Elizejského paláca dostal „trójsky kôň“, ktorý je vyznávačom pravicových ekonomických konceptov. Alebo že by to napokon bolo úplne inak? Nechajme sa prekvapiť.
Ján Oravec, HN