Nízke dane na Slovensku sú blud
A treba zdôrazniť, že ide o nebezpečný a hlúpy blud.
Slovensko má jedno z najnižších daňových zaťažení v Európe. V tejto otázke panuje u nás takmer dojemná zhoda, hoci inak majú politické strany diametrálne odlišné názory takmer na všetko, Napriek tomu, že ide o blud. A treba zdôrazniť, že ide o nebezpečný a hlúpy blud.
Je nebezpečný preto, že je často používaný ako zdôvodnenie pre zvyšovanie daní. Ešte nevieme, či sa konsolidácia verejných financií stane jednou z kľúčových tém v predvolebnej kampani. Stopercentne však bude kľúčovou úlohou, pred ktorou bude stáť vláda po voľbách. Doterajšie debaty o tejto téme majú vždy nasledujúcu schému: potrebujeme znížiť veľký deficit, len znižovaním výdavkov to nepôjde a keďže máme nízke daňové zaťaženie, budeme musieť zvýšiť dane. Živenie mýtu o nízkych daniach tak zvyšuje pravdepodobnosť, že dane sa na Slovensku po voľbách budú zvyšovať.
Blud o nízkych daniach je však navyše aj hlúpy, pretože argumentačne je založený na ukazovateľoch, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Slovensko vychádza z medzinárodných porovnaní ako krajina s nízkym daňovým a odvodovým zaťažením, ak sa toto počíta cez príjmy z daní a odvodov v pomere k hrubému domácemu produktu. Spolu s tromi pobaltskými krajinami, Írskom, Bulharskom a Rumunskom sme v skupine krajín, u ktorých je tento ukazovateľ nižší ako 30 %. Práve na tento údaj sa odvolávajú všetci, ktorí vyplakávajú, že máme nehorázne nízke dane a preto je verejný sektor na Slovensku dlhodobo podfinancovaný.
Pofidérnosť tohto spôsobu výpočtu ale odhalí už zbežný pohľad na jeho čitateľ aj menovateľ. Čitateľ poskytuje zavádzajúcu informáciu o celkovom zaťažení, pretože neobsahuje deficity, ktoré tiež treba zaplatiť. Keďže mnohé krajiny, vrátane Slovenska, dnes hospodária s vysokými deficitmi, viac než príjmy nám povedia výdavky v pomere k HDP. Aj menovateľ, ktorým je HDP, je v prípade Slovenska deformovaný. Je umelo „nafúknutý“ vysokým podielom exportu na našej malej a otvorenej ekonomike. Export výrobných závodov medzinárodných koncernov u nás zvyšuje menovateľ bez toho aby sa adekvátne zvýšil základ, z ktorého sa dane a odvody skutočne počítajú. Na Slovensku tak môžeme pozorovať unikátny jav, keď môže prichádzať k poklesu daní v pomere k HDP a zároveň k zvyšovaniu daňového zaťaženia podnikateľov a občanov. Paradox je to však len zdanlivý.
Svetová banka už niekoľko rokov vydáva publikáciu Platenie daní. Jedným z hodnotených parametrov je celková výška daní a odvodov, ktoré zaplatí firma v pomere k jej zisku. A tu je pes zakopaný. Výška takto počítaného daňového zaťaženia u nás dosahuje 48,8 %! To nás zaraďuje na smutné 135. miesto spomedzi 183 hodnotených krajín. Podobný výsledok dostaneme, ak prerátame celkové dane a odvody občana s priemerným príjmom v pomere k jeho príjmom. Daňové a odvodové zaťaženie pracujúceho občana s priemerným príjmom 800 eur predstavuje takmer 52 %, ktoré mu z jeho čistého príjmu ukrojí platenie priamych daní, odvodov a nepriamych daní.
Pred akýmkoľvek zvyšovaním daní by si tak politici mali najprv obhájiť tézu o tom, že máme nízke dane. Argument nízkych daní v pomere k HDP je ale nepoužiteľný. Vysoké dane v pomere k ziskom a mzdám nepustia. Kým to prvé je len umelo vykonštruovaná fikcia, to druhé je realita, ktorú cítime všetci. Ešte než otvoria ústa, politici by mali mať na pamäti, že nikto neplatí dane z HDP, ale všetci ich platíme zo zisku či z miezd.
Ján Oravec, HN