O dvoch mýtoch na trhu práce
Ekonomických mýtov, teda všeobecne akceptovaných, ale úplne nesprávnych predstáv, je oveľa viac než dva, tu sa však zmestia len dva. A keďže trh práce je u nás dnes horúcou témou, oba sa týkajú tejto oblasti.
Ekonomických mýtov, teda všeobecne akceptovaných, ale úplne nesprávnych predstáv, je oveľa viac než dva, tu sa však zmestia len dva. A keďže trh práce je u nás dnes horúcou témou, oba sa týkajú tejto oblasti.
Mýtus prvý: ak je vysoká nezamestnanosť a súkromný sektor nevytvára dostatok nových pracovných miest, je tu štát na to, aby ich vytvoril.
Mýtus druhý: ak máme nízke mzdy, potrebujeme zvyšovať minimálnu mzdu, aby sme ochránili najmä nízkopríjmových zamestnancov.
Štát ide minúť 70 miliónov eur z eurofondov, aby tak podporil vznik takmer 15 000 nových pracovných miest. V tejto chvíli nie je podstatné, že sa na tento účel nepoužijú prostriedky slovenských, ale európskych daňových poplatníkov. Podstatné je, že tieto prostriedky budú vynaložene nezmyselne.
Iste, firmy, ktoré dostanú peniaze na úhradu minimálnej mzdy a odvodov si to asi nebudú myslieť. A nebudú si to myslieť ani uchádzači o zamestnanie, ktorí márne hľadali zamestnanie a teraz sa na určitú dobu zamestnajú. A predsa ide z pohľadu celej ekonomiky o nezmyselné opatrenie.
Po prvé, vláda neefektívne minie peniaze, ktoré jej potom budú chýbať niekde inde. A po druhé, minie ich neefektívne preto, že nepomôže vytvoriť trvalé pracovné miesta. Dopravná spoločnosť nezamestná šoféra kamiónu preto, že by mala odrazu viac objednávok, ale najmä preto, že jej štát ponúka darček v podobe úhrady jej mzdových nákladov. Takto vytvorené pracovné miesto teda nemá oporu v zisku firmy z tržieb z predaja tovarov a služieb, ale najmä vo finančnej dotácii, resp. „štátnej ochrane“ pred jeho zrušením.
Mýtus druhý, o minimálnej mzde ako ochrane zamestnancov pred zdieraním zo strany zamestnávateľov, má ešte tuhší korienok. V súvislosti s rokovaním tripartity o zvýšení minimálnej mzdy som pre médiá zopakoval už roky prezentovaný postoj, že tento inštitút by bolo treba zrušiť, pretože spôsobuje viac škody než osohu.
Tí, ktorí búrlivo nesúhlasia, ho nesprávne považujú za nástroj vlády na garantovanie dôstojného života občanov. To ale nie je ani náhodou, pretože minimálnu mzdu poberá len mizivé percento
zamestnancov v SR. Zrušenie minimálnej mzdy by teda neuvrhlo veľkú časť slovenskej populácie do chudoby, ako demagogicky tvrdia oponenti.
Časť populácie je nezamestnaná aj preto, že hodnota jej práce nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy, pretože je bez vzdelania či pracovných návykov. Zrušenie minimálnej mzdy by jej dalo šancu na príjem zo zamestnania, ktoré si nevie nájsť – okrem iného – aj kvôli zákonom stanovenej minimálnej mzde.
Ján Oravec, HN