O troch zlyhaniach štátu v školstve

Štrajk učiteľov, nech už dopadne akokoľvek, sa vyznačuje jednou veľmi pozitívnou črtou. Podobné štrajky v zahraničí sú väčšinou štrajkami proti zmenám, ktorými nevyhnutne musí prejsť aj školstvo, bojom za zachovanie status quo. U nás sú to paradoxne práve učitelia, ktorí volajú po zmenách, ktoré by im pomohli zvýšiť efektívnosť vzdelávacieho procesu. Hayekova nadácia už 17 rokov organizuje Letné školy ekonómie pre študentov a učiteľov ekonómie na stredných školách. Počet účastníkov sa minulý rok prehupol cez tisícku. Po rozhovoroch so stovkami učiteľov považujem v školstve za kľúčové tri nasledujúce problémy.

Tupé memorovanie namiesto podpory tvorivosti. Učebné osnovy sú postavené na nezmyselnom nútení študentov memorovať fakty, historické dátumy, nezostáva v nich priestor na podporu kreativity, samostatného uvažovania, schopnosti chápať súvislosti. Ani jeden minister školstva s týmto problémom nepohol, vari s výnimkou ministra Mikolaja, ktorý umožnil školám zaplniť 30 % učebných osnov podľa vlastných predstáv. Význam tohto inak pozitívneho kroku znižuje skutočnosť, že neprišlo k celkovej redukcii požiadaviek na kvantitu odučenej látky.

Mlčanie o našej nedávnej minulosti. Učiteľov trápi akútny nedostatok kvalitných učebníc. Osobitne vážnym problémom je neschopnosť ministerstva zabezpečiť učebnicu, ktorá by kriticky reflektovala obdobie rokov 1948 až 1989, teda obdobie tzv. budovania socializmu. Naše deti sú odkázané na spomienky rodičov či starých rodičov. A tie sú často deformované nostalgiou za obdobím, kedy boli oni sami mladí. Kto ak nie my, ktorí sme ešte na vlastnej koži zažili krach systému centrálne plánovanej ekonomiky, by mal zabezpečiť, aby budúce generácie neopakovali tie isté chyby? Bez náležitého hodnotenia tohto obdobia v školách si však o to priam koledujeme.

Absencia systémového prístupu k podnikateľskému vzdelávaniu. Ak chce byť Slovensko prosperujúcou a úspešnou krajinou, bez podnikateľov to nepôjde. Nepoučili sme sa z pozitívnych príkladov niektorých európskych krajín, v ktorých sa vyučuje podnikanie už od materských škôl. Je smutné, že učitelia a školy, ktorí si toto uvedomujú, sú odkázaní na aktivity mimovládnych organizácií ako je napr. Hayekova nadácia či Junior Achievement.

V dôsledku technologického pokroku v oblasti IT čakajú aj naše školstvo revolučné zmeny tradičného vzdelávacieho procesu. Bolo by preto dobré, aby ministerstvo učiteľom a školám pomohlo tieto zmeny absorbovať a konečne prestalo byť ich brzdou.

Ján Oravec, HN