Príde k nám profesor Flat Tax
Roky 2003 a 2012 sa do histórie zapíšu ako roky, v ktorých Slovensko najprv schválilo a potom zrušilo rovnú daň. Teraz, keď Slovensko ide rovnú daň zrušiť, príde Alvin Rabushka, legendárny americký profesor „Flat Tax“ zo Stanfordskej univerzity.
Roky 2003 a 2012 sa do histórie zapíšu ako roky, v ktorých Slovensko najprv schválilo a potom zrušilo rovnú daň. V roku 2003 Slovensko navštívil Steve Forbes, ktorý na tejto myšlienke postavil svoju snahu o získanie republikánskej nominácie na post amerického prezidenta. Teraz, keď Slovensko ide rovnú daň zrušiť, príde Alvin Rabushka, legendárny americký profesor „Flat Tax“ zo Stanfordskej univerzity.
Profesora Rabushku teraz, rovnako ako Steva Forbsa v roku 2003, na Slovensko pozvala Hayekova nadácia, ktorá 3. až 4. októbra v Bratislave organizuje 1. Globálne fórum o rovnej dani. Profesor Rabushka, ktorý na tomto podujatí vystúpi, je spolu s kolegom Robertom Hallom známy vypracovaním zásadnej reformy daňového systému, po zavedení ktorej by sa celé daňové priznanie zmestilo na jednu pohľadnicu.
Práve ich prácou sa inšpirovali desiatky krajín, ktoré odvtedy rovnú daň zaviedli. Napriek rôznosti prístupov je ich spoločným menovateľom snaha o zjednodušenie daňových systémov a znižovanie daňových sadzieb. A práve to je tŕňom v oku oponentov, najmä z radov ľavice. Krajiny s rovnou daňou sa tak ocitajú pod stále silnejším tlakom, aby pod zámienkou fiškálnej
konsolidácie, snahou o znižovanie neudržateľných deficitov a štátnych dlhov. zvrátili svoje daňové reformy.
Pozoruhodný je „bobrík mlčania“, ktorého na tému rovnej dane svorne držia medzinárodné organizácie. Je takmer nemožné nájsť niekoho, kto by chcel verejne prezentovať názor na rovnú daň, pričom je úplne jedno, či ide o Svetovú banku, Medzinárodný menový fond, OECD, alebo Európsku komisiu. Vysoko postavený predstaviteľ Európskej komisie mi dokonca povedal: „Európska komisia nemá na rovnú daň absolútne žiadny názor“. Obava, aby sa nedopustili "presvedčenia", sa dá pochopiť, ak si uvedomíme, že v každej z týchto inštitúcií majú väčšinu krajiny bez rovnej dane. Ale nedá sa s ňou súhlasiť.
Za rovnou daňou stojí pevné presvedčenie hneď o niekoľkých kľúčových otázkach. O tom, že v súlade s prosperitou sú nízke dane, nie vysoké. O tom, že daňový systém by mal byť jednoduchý a bez dier, nie komplikovaný a s nekonečným množstvom výnimiek. A o tom, že pre tvorbu bohatstva treba vytvárať podmienky, nie ho len bohapusto prerozdeľovať.
Mnoho ľudí sa ma pýta, načo organizovať podujatie k rovnej dani, keď ju vláda aj tak ide zrušiť. Moja odpoveď: práve preto. Chceme, aby s rovnou daňou na Slovensku nezanikla aj odborná diskusia. Diskusia, ktorá bude myšlienku rovnej dane udržiavať pri živote až dovtedy, kým sa na Slovensku vytvorí väčšina, ktorá ju opäť uvedie do praxe.
Ján Oravec, HN