Región Baltského mora a podnikanie, model pre európske makroregióny
Pretident ZPS účastníkom tematického zasadnutia skupiny G1 Európskeho hospdárskeho a sociálneho výboru.
Zazneli tu veľmi zaujímavé prezentácie o zmenách v tzv. švédskom welfare state, teda štáte blahobytu. Nemám k nim otázku, ale jeden, podľa mňa dôležitý, komentár. Ja som zo Slovenska, ale predpokladám, že aj moji kolegovia z iných krajín potvrdia, že vždy, keď diskutujeme s našimi socialisticky uvažujúcimi priateľmi či so socialisticky uvažujúcimi nepriateľmi, v istej fáze diskusie skôr či neskôr príde moment, kedy sa začnú odvolávať na Švédsko ako na krajinu, kde – napriek všetkému - funguje welfare state, teda štát, ktorý od občanov a firiem vyberá vysoké dane a za to sa o nich stará od kolísky až po hrob.
Prezentácie, ktoré tu odzneli, dokumentujú veľké zmeny, ktorými Švédsko v posledných rokoch prešlo. A vyplýva z nich to, že socialisti v iných krajinách majú o Švédsku deformovanú predstavu, ktorá ustrnula niekde v roku 1975 alebo 1983. Ako však jednoznačne vyplynulo zo všetkých prezentácií, Švédsko je dnes už úplne niekde inde.
Viceprimátorka Stockholmu jasne deklarovala politickú odhodlanosť pokračovať v reformách, ktorých neodmysliteľnou súčasťou je súkromný sektor. Mesto zabezpečuje mnoho služieb občanom tak, že ich platí, ale poskytuje ich súkromný sektor. Názorne to ilustrovala na príklade školstva, kde je podiel súkromného sektora od 25% pri materských školách, 35% pri stredných školách, až po 75% pri vzdelávaní dospelých.
Súkromný poskytovateľ vzdelávania - s obratom 125 miliónov švédskych korún - predstavil svoj prístup, ktorý je založený na osobnom prístupe ku každému žiakovi, ktorého výsledkom je osobný vzdelávací plán pre každého. Sám seba označil za príklad švédskej transformácie od welfare state k welfare society, teda od štátu blahobytu, kde skutočne všetko financoval a poskytoval štát, k spoločnosti blahobytu, kde občania naďalej dostávajú služby, na ktoré sú zvyknutí, zabezpečuje ich však už súkromný sektor.
V rovnakom duchu vystúpil súkromný poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti - zvyšuje podstatne efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti (napr. znížením počtu dní pobytu v nemocnici (na 2,5 dňa v porovnaní s priemerom 9,5 dňa vo vyspelých krajinách) pri niektorých chirurgických zákrokoch ako je napr. umelý kĺb.
Všetky prezentácie ukázali schopnosť súkromného sektora poskytovať služby, ktoré dovtedy poskytoval výlučne štát, najmä jeho schopnosť poskytovať ich efektívnejšie, teda vo vyššej kvalite a za nižšiu sumu peňazí.
Chcel by som preto ešte raz poďakovať všetkým za fascinujúce prezentácie, ktoré názorne ilustrujú kľúčovú úlohu súkromného sektora pri poskytovaní služieb aj v takých sektoroch, akými sú školstvo či zdravotníctvo, ktoré boli dlhé desaťročia doménou štátu.