Volebný guláš nemá konzumentov

V týchto dňoch čítam programy politických strán. Teda nie všetkých, ale aspoň tých, ktoré sa v prieskumoch objavujú nad hranicou 5 percent. Chcem vedieť, aké dokumenty položia na rokovací stôl, keď niektoré z nich budú po voľbách spolu spisovať programové vyhlásenie vlády. Pri všetkej úcte treba skonštatovať, že to nie sú žiadne veľdiela. Existujú dva dobré dôvody, kvôli ktorým strany pri príprave programov zrejme veľa námahy nevynožili. Prvým je objektívne krátke obdobie na ich prípravu. Druhým, že strany si už dlhšie uvedomujú, že voliči ich programy takmer vôbec nečítajú, maximálne sa spoliehajú na informácie z druhej ruky, "predžuté" novinármi či mimovlánymi organizáciami.

Programová chudoba je teda jedným špecifikom týchto volieb. Tým druhým je, že tradičné delenie politického spektra na ľavicu a pravicu je zatienené novými deleniami. Strany sa začali deliť najprv na proeurópske a protieurópske, neskôr na gorilie a protigorilie, no a najnovšie na tradičné a tie úplne nové. Je to škoda, pretože plnohodnotný súboj ľavice a pravice by mohol byť užitočný pre nás všetkých. Za predpokladu, že strany dokážu jasne a zaujímavo artikulovať ich ústredné témy, trh a štát. A sme opäť pri programoch.

Chybou pravicových programov je, že napr. potreba zásadnej liberalizácie podnikateľského prostredia sa v nich buď takmer vôbec nevyskytuje, alebo je len hanblivo zahalená do rétoriky tvorby pracovných miest, prípadne je úplne nahradená protekcionizmom. Chybou ľavice zasa je, že proti pravicovému konceptu minimálneho, resp. štíhleho a efektívneho štátu postavila silný štát so železnou päsťou otrčenou voči súkromnému sektoru a so všeobjímajúcim pomocným ramenom pre občanov. Oveľa vačšie škody v pravicovom tábore pritom mohla narobiť idea inteligentného štátu, ktorý zbytočne nenapína svaly, poskytuje občanom i firmám vysoký komunikačný komfort, a ktorý sústreďuje sily a prostriedky napr. na skvalitňovanie vzdelávania či zdravotníctva.

Smutným dôsledkom programovej biedy je, že politické strany vyrazili do predvolebného boja väčšinou len s heslami. Jedni voličom sľubujú istoty, iní zasa prácu a ešte ďalší zodpovednú politiku. Zostáva len dúfať, že po voľbách nevznikne vláda za 2 dni, ale experti strán budú sedieť aj týždne. aby sa pokúsili o zázrak. Aby z ingrediencií straníckych programov uvarili skutočne dobrý vládny program. Už teraz je jasné, že vzhľadom na fádnosť surovín by to bol naozaj veľký kuchársky zázrak.

Ján Oravec, HN