Za eurovalom sa skrýva eurozval
Slovenský parlament minulý týždeň schválil euroval. Schválil ho až ohromujúcou väčšinou. Na každého poslanca, ktorý hlasoval proti, sa našlo až 6 poslancov, ktorý euroval podporili.
Slovenský parlament minulý týždeň schválil euroval. Schválil ho až ohromujúcou väčšinou. Na každého poslanca, ktorý hlasoval proti, sa našlo až 6 poslancov, ktorý euroval podporili. Napriek tomu, že týmto jediným hlasovaním vznikli Slovenskej republike finančné záväzky v závratnej výške presahujúcej 5 miliárd eur. Napriek tomu, že finančné prostriedky na náš vklad do eurovalu nemáme, musíme si ich požičať a skokovito tak zvýšiť vlastnú zadĺženosť. Napriek tomu, že spolu so závažnosťou dôsledkov je to rozhodnutie, ktoré nás posúva na cestu, z ktorej niet návratu.
118 poslancov tak prevzalo politickú zodpovednosť zrejme za jednorázovo najzávažnejšie finančné rozhodnutie po novembri 1989. Nerobme si ilúzie o tom, koľkí z nich si prečítali a porozumeli dokumentu, ktorí vlastne schválili. Predpokladajme však, že väčšina tak urobila v dobrej viere, že hlasujú za náš vklad do poisťovacieho mechanizmu, ktorý má ochrániť všetkých členov eurozóny a vyriešiť problém eura. To je však ilúzia hodná Davida Copperfielda.
Problémom eurovalu je, že za ochranným múrom, ktorý sa snaží vybudovať, sa nič dobré nedeje. Za eurovalom sa skrýva eurorozval. Mnohí privítali výsledky volieb v Grécku ako pozitívny signál. Z mne neznámych príčin. Predstavme si, že cestujúci na potápajúcom sa Titaniku si odhlasujú, že chcú zostať na palube. Rovnakú váhu majú aj voľby v Grécku. Navyše, v Grécku sa nič nezmenilo na tom, že väčšina obyvateľov je zásadne proti úsporným opatreniam a hnevá sa na celý svet, že im diktuje podmienky. Ak by sa aj v sekunde zmenili na vzorných žiakov, návrat na udržateľnú cestu znamená podmienky, ktorých splnenie je aritmeticky nemožné.
Problémom však nie je len Grécko, či Španielsko alebo Taliansko s ich momentálnymi finančnými ťažkosťami. Spoločným problémom nielen eurozóny, ale aj väčšiny krajín Európskej únie je dlhodobý pokles konkurencieschopnosti ich ekonomík. Vysoké – a nestále rastúce - náklady na podnikanie, ktoré sú vyvolané najmä neustálym nárastom verejného sektora. Ten dlhodobo predbiehal dynamiku súkromného sektora. Pre väčšinu krajín je typická vysoká miera prerozdeľovania, vysoké verejné výdavky a vysoké dane. A pre väčšinu krajín je typická strnulosť, nízka miera flexibility, utláčanie podnikateľského ducha. V roku 2000 ešte 51 % obyvateľov EÚ osobne preferovalo status podnikateľa, o takmer 10 rokov neskôr to bolo už len 45 %.
Dnešné problémy eura sú tak len odrazom dlhodobého trendu k stagnácii, spohodlneniu, prejedaniu finančnej podstaty prerozdeľovaním v minulosti naakumulovaného bohatstva vo väčšine európskych krajín. Menšou cenou, ktoré bude potrebné zaplatiť, je zmieriť sa s koncom tzv. štátu blahobytu v tej podobe ako ho poznáme, pretože narazil na svoje konečné finančné limity. Neochota zaplatiť túto cenu však môže viesť k ďalšiemu zvýšeniu tejto ceny, ku koncu demokracie v Európe. Euroval nie je riešením. Je problémom, keďže ďalej vyciciava finančne už aj tak vystresované ekonomiky eurozóny.
Ján Oravec, HN