Dve podpásovky od financov

Zákony sa u nás prijímajú ako na bežiacom páse, menia sa častejšie ako ponožky a vytvárajú pre občanov a podnikateľov chaotický rámec bez akejkoľvek predvídateľnosti. Podnikatelia a ich organizácie na túto tému dlhoročne opakujú celé tirády sťažností. Kritika, nielen s poukazovaním na vyvolané problémy, ale aj s konkrétnymi návrhmi na riešenie, odznela veľakrát aj na tomto mieste. Všetko nadarmo.

Táto jeseň priniesla dva šokujúce príklady závažných zmien zákonov, ktoré boli zámerne predložené spôsobom, ktorý cielene v jednom prípade výrazne obmedzil a v druhom úplne eliminoval verejnú diskusiu. Páchateľom hriechu predkladania dôležitých legislatívnych zmien bez dostatočnej, resp. bez akejkoľvek konzultácie, je ministerstvo financií. Teda práve to ministerstvo, ktoré má najväčší potenciál „urobiť podnikateľom zle“, a na ktoré by sa z tohto dôvodu mali vzťahovať ešte prísnejšie kritériá než na iné ministerstvá.

Najprv to boli daňové licencie, ktoré prišli ako blesk z čistého neba. Bez predchádzajúceho pripomienkového konania, sociálni partneri sa o nich dozvedeli až priamo na rokovaní tripartity. Je jasné, že ministerstvo financií musí prijímať aj opatrenia, pre ktoré nezíska súhlas a podporu podnikateľov. Konzultácie ale majú aj v týchto prípadoch zmysel, pretože môžu pomôcť „obrúsiť hrany“, umožnia hľadať riešenie, ktoré ešte splní ciele predkladateľa, ale nebude mať taký negatívny dopad na ekonomiku. Zmysel však majú len vtedy, keď prebiehajú mesiace. Nie dni či dokonca hodiny, čo je na Slovensku vysnívaný scenár zrejme každého ministerstva.

Ešte ani nestihli opadnúť vášne okolo daňových licencií a už je tu ďalšia „podpásovka“ od financov. Diskusia o odpisoch je určite legitímna, ale minirevolúcia v spôsobe odpisovania, ktorá bude mať opäť, ako inak, negatívny dopad na mnohých podnikateľov, sa má do legislatívy dostať tentokrát cez zadné parlamentné vrátka. Verejnosť má teda smolu. Napriek tomu, že proces pripomienkovania je psou povinnosťou každého rezortu, na ministerstve financií sa rozhodli, že tento proces – a tým aj verejnosť – jednoducho obídu. Dúfam len, že sa k tomu aspoň priznajú a nebudú verejnosti vešať na nos rozprávky o „poslaneckej iniciatíve“, s ktorou oni akože nemajú nič spoločné.

Až budú na ministerstve na budúci rok hľadať vinníka, prečo sa daňové príjmy nevyvíjajú podľa ich predpokladov, nech sa nezabudnú pozrieť do zrkadla. „Turbonovely“ daňových zákonov, navyše robené poza chrbát verejnosti, vyvolávajú nielen oprávnené rozhorčenie, ale najmä znižujú ochotu podnikať, zamestnávať, investovať a platiť dane v tejto krajine.

Ján Oravec, HN