Filmársky klin medzi úniou a USA
Ešte začiatkom tohto roka obehla svet správa o tom, že Európska únia a USA sa pripravujú na začatie rokovaní o dohode o voľnom obchode. Túto iniciatívu treba jednoznačne privítať ako potrebný impulz, ktoré nielen pomôže rozhýbať ekonomiku, ale ktorý
Ešte začiatkom tohto roka obehla svet správa o tom, že Európska únia a USA sa pripravujú na začatie rokovaní o dohode o voľnom obchode. Túto iniciatívu treba jednoznačne privítať ako potrebný impulz, ktoré nielen pomôže rozhýbať ekonomiku, ale ktorý nás navyše nič nestojí, nezvyšuje dlhy dnešných generácií a finančne nijako nezaťažuje generácie budúce.
Už teraz existuje veľa odhadov, ktoré sa síce rôznia vo výške kvantifikovaných efektov, všetky sa však zhodujú v tom, že budú veľmi pozitívne. Keďže ide o bezkonkurenčne najväčšiu dohodu svojho druhu, očakávané dva roky, počas ktorých majú rokovania vyústiť do schválenia dohody, sa zdajú byť skôr optimistické.
Najmä po tom, čo na scénu vstúpili európski filmári s požiadavkou tzv. kultúrnej výnimky. Liberalizácia audiovizuálneho sektora, najmä filmovej tvorby, je podľa nich hrozbou pre európsky filmový priemysel. Mnohí uznávaní režiséri, vrátane tých oskarových, podpísali výzvu Európskej komisii, v ktorej sa šermuje vznešenými tézami o potrebe ochrany kultúrnej rozmanitosti ako základného civilizačného bohatstva ľudstva. Za ich fasádou sa však skrýva obyčajný strach zo straty obrovskej finančnej podpory z vreciek daňových poplatníkov, na ktoré si za posledné desaťročia zvykli.
Táto téma sa už stihla stať jablkom sváru. Začali lietať iskry a padať silné slová. Filmári, medzi ktorými prvé husle hrajú najmä francúzski filmári, obvinili príslušného eurokomisára z toho, že „škandalózne“ rezignuje na tzv. kultúrnu výnimku. Predseda Európskej komisie Barroso zasa kontroval kritikou francúzskej ľavice za ignorovanie prínosov liberalizácie v posledných desaťročiach, čo vyvolalo ďalšie búrlivé reakcie.
Zástancovia názoru, že kultúrna produkcia nie je tovarom, napokon túto malú bitku vyhrali. Rokovania o liberalizácii transatlantických obchodných vzťahov sa totiž ešte ani nezačali a už sa im podarilo presadiť prvú výnimku, teda vyňatie oblasti audiovizuálnych služieb z rokovaní. Pomohli tak vytvoriť nebezpečný precedens. Jeho ochranný dáždnik síce v budúcnosti pomôže vzniku filmových diel, ktoré by možno inak nevznikli, cena však môže byť neúmerne vysoká. Prvá “úspešná” výnimka je totiž pozvánkou pre ďalších, aby si pre seba presadzovali ďalšie a ďalšie výnimky. Výsledkom tak môže byť buď výnimkami okyptená dohoda alebo dokonca stroskotanie rokovaní bez podpísania dohody o voľnom obchode. Ak jedna z uvedených možností skutočne nastane, nezostane než skonštatovať, že presadenie kultúrnej výnimky nestálo za to.
Ján Oravec, HN