Folklór minimálnej mzdy

 Prvým bodom augustového zasadnutia tripartity bude návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2014. Začiatok rokovaní o výške minimálnej mzdy na budúci rok patrí už neodmysliteľne k letnému folklóru. Folklór je to správne slovo, pretože každý z účastníkov rokovania už tradične tancuje tančeky, ktorých kroky sa pevne ustálili a v priebehu rokov zaznamenávajú len mierne obmeny.

Odbory vždy prichádzajú s návrhom, o ktorom vedia, že z neho budú musieť ustupovať, tak úmyselne prestrelia, aby mali z čoho uberať. Zamestnávatelia tradične prichádzajú s názorom, že minimálna mzda by sa nemala vôbec zvyšovať, ale naopak, mala by sa znížiť alebo úplne zrušiť. No a vláda sa raz prikloní skôr k zamestnancom, inokedy k zamestnávateľom. Tento rok nie je žiadnou výnimkou. Odbory žiadajú minimálnu mzdu zvýšiť o 8 percent, čo znamená, že celkové mzdové náklady na zamestnanca by sa vyšplhali na takmer 500 eur, zamestnávatelia ju chcú ponechať na dnešnej úrovni a vláda prichádza s návrhom na 2,5 percentný nárast.

Laická verejnosť intuitívne sympatizuje so snahami o čo najrýchlejšie zvyšovanie minimálne mzdy a zvykne odsudzovať zamestnávateľov za to, že zamestnancom nedoprajú a odsudzujú ich k príjmu, ktorý nezabezpečuje dôstojný život. No intuícia nebýva vždy tým najlepším radcom, keď zlyhá, vie nás pekne pomýliť. Určite je tomu tak aj v prípade minimálnej mzdy.

Slovenskému trhu práce, zvýšeniu zamestnanosti, by najviac pomohlo nie zvýšenie minimálnej mzdy, ale pre niekoho na prvý pohľad možno paradoxne, jej úplné zrušenie. Obavy z tohto kroku sú neopodstatnené. Dokazujú to príklady iných krajín, vrátane tých najvyspelejších, kde centrálne stanovovaná minimálna mzda neexistuje. Jedným z nich je Nemecko, v ktorom zamestnanci s nízkym príjmom zarábajú síce menej než vo Francúzsku, kde je minimálna mzda vysoká, ale prácu má oveľa viac ľudí v Nemecku než vo Francúzsku.

Slovensko má v medzinárodných porovnaniach vysokú nezamestnanosť, najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných, vysoký podiel mladých a zároveň najnižší podiel kratších pracovných úväzkov. Minimálna mzda, nielen jej prípadné neúmerné zvyšovanie, ale aj jej samotná existencia, poškodzuje veľmi veľa ľudí, ktorí u nás nútene zostávajú mimo trhu práce a buď sa márne usilujú nájsť prácu alebo to už dávno vzdali a prácu prestali hľadať. Zrušenie minimálnej mzdy by ich vyhliadky pomohlo mierne zlepšiť.
 
Ján Oravec, HN