Korupcia oberá štát o pol miliardy eur ročne
Priemerný úplatok pri udeľovaní zákaziek alebo dotácií je podľa prieskumu medzi podnikateľmi 13% z ich celkovej hodnoty. Len pri verejných zákazkách tak ide ročne o pol miliardy eur. Vyplýva to z výsledkov projektu Protikorupčná iniciatíva PAS, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska realizovala v uplynulom období v spolupráci s Transparency International Slovensko a Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Projektom chcela PAS reagovať na skutočnosť, že podnikatelia vnímajú problém korupcie ako veľmi vážny. Kým v roku 2006 v prieskume PAS označili korupciu ako štvrtú najvážnejšiu bariéru podnikania na Slovensku, o štyri roky neskôr sa korupcia dostala na úplný vrchol rebríčka. Výsledky Indexu podnikateľského prostredia z minulého roka rovnako označujú korupciu ako jednu z najväčších dlhodobých bariér podnikania. S cieľom zintenzívniť boj proti korupcii sa PAS rozhodla spracovať analýzu korupcie v podnikateľskom prostredí a navrhnúť opatrenia na jej obmedzenie.
Popri odhadnutí priemernej výšky úplatkov, podnikatelia identifikovali ako korupčne najrizikovejšie kontrakty s ministerstvami, inštitúciami poskytujúcimi peniaze zo štrukturálnych fondov, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a orgánmi vyšších územných celkov. Pozitívne vyznieva zistenie, že podnikatelia, ktorí majú priamu skúsenosť s obchodovaním so štátom, vnímajú korupciu ako menej rozšírenú v porovnaní so všeobecnými názormi podnikateľskej sféry. To však neznamená, že sa tomuto problému netreba venovať. Podľa Transparency International je z hľadiska korupcie až 61 krajín sveta hodnotených lepšie ako Slovensko.
Problém nespočíva v nedostatočnej legislatíve. Z formálneho hľadiska má Slovensko protikorupčné zákony a kontrolné mechanizmy na úrovni európskych štandardov, no zaostáva v ich praktickej aplikácii. PAS preto nenavrhuje radikálne zmeny legislatívy, ale zameriava svoje odporúčania na zvyšovanie transparentnosti pri správe verejných vecí, podporu aktivít na odhaľovanie a nahlasovanie korupcie a ochranu pred nepoctivým lobingom.
Jedným z hlavných protikorupčných opatrení je podľa PAS posilňovanie mechanizmov skladania účtov predstaviteľov verejnej správy voči verejnosti cez zvyšovanie kvality zverejňovania informácií a ich nezávislého hodnotenia. Preto PAS zaradila medzi hlavné odporúčania vytvorenie verejného registra politických nominácií vo verejnej správe s cieľom prepojiť riadiace úspechy či neúspechy priamo s politickými stranami. Na zlepšenie situácie vo fungovaní firiem s majetkovou účasťou štátu a samospráv PAS navrhuje zverejňovať životopisy a manažérske zmluvy – vrátane odmien a iných benefitov – manažérov firiem s majetkovou účasťou štátu a samospráv, podmieniť platnosť týchto zmlúv ich zverejnením, naviazať výšku benefitov na plnenie firemných cieľov a harmonizovať reportovanie ukazovateľov výkonnosti týchto firiem.
Odhaľovanie a nahlasovanie korupcie môže podľa autorov analýzy posilniť najmä podpora nahlasovateľov nekalých praktík (whistleblowerov) zákonom s dôrazom na ich právnu ochranu. Tá by mala umožniť najmä ochranu pred šikanovaním či prepustením z práce. Za zváženie stojí aj zvýšenie motivácie nahlasovateľov zavedením odmeny, ktorá by bola odvodená od ušetrených peňazí pre štát, podobne ako to funguje v USA. Ďalším silným protikorupčným nástrojom je aktivita médií. Jeho účinok však na Slovensku oslabuje možnosť trestne stíhať autorov za ohováranie. V záujme podpory odvahy novinárov autori analýzy navrhujú zrušiť možnosť trestného stíhania za ohováranie a ponechať tak len možnosť žaloby v rámci občianskeho konania. Kriminalizácia ohovárania neexistuje vo Veľkej Británii, USA či na Novom Zélande. Zrušilo je i viacero európskych krajín, vrátane Chorvátska, Estónska a Rumunska.
Treťou líniou sú opatrenia na obmedzenie neférového lobingu. Hoci PAS vníma lobing pozitívne – ako prirodzenú súčasť demokracie a nástroj na komunikáciu dôležitých informácií a spätnej väzby od podnikateľov k politikom, uvedomuje si možné riziko korupcie spojené s presadzovaním individuálnych záujmov smerujúcich k zvýhodneniu úzkej skupiny subjektov na úkor väčšiny. Na zmenšenie tohto rizika PAS navrhuje sprehľadniť agendu stretnutí politických nominantov vo verejných funkciách s reprezentantmi záujmových skupín a v prvom kroku odporúča zaviesť a zverejniť elektronické návštevné knihy inštitúcií riadených politickými nominantmi. Ako rizikové vníma PAS poslanecké pozmeňovacie návrhy zákonov, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť konečnú podobu zákonov a verejnosť ich v súčasnosti nemôže pripomienkovať. Autori analýzy preto navrhujú vytvoriť priestor na verejné pripomienkovanie poslaneckých pozmeňovacích návrhov prednesených v rámci druhého čítania a podmieniť možnosť ich predloženia na rokovanie Národnej rady SR ich včasným zverejnením na internetovej stránke NR SR.
Autori analýzy sú si vedomí toho, že znižovanie úrovne korupcie v spoločnosti je náročný, no nie beznádejný a samoúčelný boj. Korupcia okrem priamych finančných škôd zasadzuje vážne rany morálke spoločnosti a deformuje motivácie ekonomických subjektov. Zvýšené transakčné náklady, nedôvera, nepredvídateľnosť v ekonomických a právnych vzťahoch tlačí ekonomické subjekty do suboptimálnej rovnováhy, v ktorej sa viac oplatí nespolupracovať a hrať na úkor iného. Ekonomika tým prichádza o časť rastového potenciálu. Vyspelosť, životná úroveň a sociálne štandardy krajín severnej Európy môžu byť pre Slovensko pozitívnou motiváciou, že znižovanie rozsahu korupcie na najnižšiu možnú úroveň sa oplatí.
PN