Kvalitný život nepríde len tak
Kvalita života je dôležitým parametrom z pohľadu občanov, konkurencieschopnosť zasa z pohľadu podnikateľov. Existuje veľa indexov, ktoré sa ich pokúšajú merať a následne zostavovať medzinárodné rebríčky,...
Kvalita života je dôležitým parametrom z pohľadu občanov, konkurencieschopnosť zasa z pohľadu podnikateľov. Existuje veľa indexov, ktoré sa ich pokúšajú merať a následne zostavovať medzinárodné rebríčky, ktoré hodnoteným krajinám poskytujú informáciu o ich relatívnom postavení vo vzťahu k ďalším hodnoteným krajinám. Najnovšie boli, zhodou okolností v priebehu 48 hodín, zverejnené dva rebríčky, ktoré sa zaoberajú meraním kvality života a konkurencieschopnosti. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj najprv predstavila verejnosti jej Index lepšieho života a švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu IMD, ktorého partnerom pre Slovensko je Nadácia F. A. Hayeka, zverejnil výsledky ročenky o konkurencieschopnosti pre rok 2013.
OECD a IMD nie sú v tomto úsilí jediné. Kvalitu života sa pokúšajú merať napríklad v OSN prostredníctvom ich Indexu ľudského rozvoja, konkurencieschopnosť rôznymi spôsobmi merajú indexy Svetovej banky Doing Business, Paying Taxes, indexy ekonomickej slobody zostavované kanadským The Fraser Institute či americkou The Heritage Foundation, no a nesmieme zabudnúť ani na rebríčky Svetového ekonomického fóra.
Je pochopiteľné, že výsledky jednotlivých krajín, vrátane Slovenska, sa v rôznych rebríčkoch rôznia v závislosti od použitej metodológie. Napriek tomu je možné z nich vyvodiť dva všeobecnejšie postrehy. Po prvé, aj keď zvykneme na našu kvalitu života väčšinou nadávať, po porovnaní so všetkými krajinami sveta sme chtiac-nechtiac nútení uznať, že máme vlastne šťastie, keď na jednej strane síce nepatríme úplne do „prvej svetovej ligy kvality života“, no nie sme ani zďaleka medzi krajinami, ktoré trápia naozaj vážne problémy. Po druhé, oveľa vážnejším problémom je, že v porovnaní s rebríčkami kvality života je naše hodnotenie v rebríčkoch konkurencieschopnosti horšie a čo je ešte závažnejšie, tieto nožnice sa aj naďalej roztvárajú.
A tak sú uvedené rebríčky, nech už k nim máme akékoľvek výhrady, dobrou príležitosťou k tomu, aby sme si uvedomili kauzálnu súvislosť medzi konkurencieschopnosťou a kvalitou života. Krajina musí byť konkurencieschopná, aby svojim občanom vedela zabezpečiť adekvátnu kvalitu života. A platí to aj naopak, dosiahnutú kvalita života nemožno garantovať a nedá sa udržať, ak krajina začne zaostávať v konkurenčnej schopnosti, tak ako to začína byť evidentné aj v prípade Slovenska. Nech sú tieto súvislosti mementom pre našu hospodársku politiku v najbližších rokoch.
Ján Oravec, HN