Nepodarený letný hit
Zbabraná realizácia môže pokaziť aj ten najlepší scenár. V takom Hollywoode by o tom vedeli rozprávať. A nielen v Hollywoode. Každá letná sezóna má aj u nás už tradične svoj hit. Hitom tohtoročnej sezóny je príbeh o tom ako naša vláda išla znižovať
Zbabraná realizácia môže pokaziť aj ten najlepší scenár. V takom Hollywoode by o tom vedeli rozprávať. A nielen v Hollywoode. Každá letná sezóna má aj u nás už tradične svoj hit. Hitom tohtoročnej sezóny je príbeh o tom ako naša vláda išla znižovať ceny elektriny. Ak by mal filmovú podobu, v jeho titulkoch by stálo: scenár – vláda Slovenskej republiky, realizácia - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, hlavný hrdina – Jozef Holjenčík, predseda úradu.
Na začiatku bolo odhodlanie vlády znížiť ceny elektriny pre konečných odberateľov. Tento zámer je viac než chvályhodný. Firmy už dlhodobo signalizujú, že ceny energií sú u nás v medzinárodnom porovnaní vysoké a ich zníženie by prispelo k zlepšeniu ich konkurencieschopnosti. Tento vládny scenár si preto pri hodnotení zaslúži výbornú.
Potom však prichádza realizácia, ktorú má v kompetencii Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Za mizernú realizáciu si Úrad nezaslúži nič iné než nedostatočnú. A jeho hlavný predstaviteľ, predseda Holjenčík, spolu s Úradom. Po prvé, za neochotu komunikovať s dotknutými subjektmi. Po druhé, za dlhodobú neschopnosť klásť výraznejší odpor pri pretláčaní iných vládnych zámerov do regulácie energetiky, čo Úrad teraz dobehlo.
Ako? Úrad sa v minulosti vláde niekoľkokrát podriadil, keď tá cez energetiku chcela riešiť svoje zámery v oblasti sociálnej politiky či životného prostredia. A tak sa súčasťou ceny za elektrinu stali aj dotácie pre baníkov či dotácie pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Ako teda znížiť cenu elektriny bez ohrozenia dotácií pre baníkov či energiu zo Slnka či vetra? Túto dilemu, do ktorej sa úrad dostal čiastočne aj vlastným pričinením, vyriešil po svojom: našiel kompenzáciu výpadku príjmov v neprimeranom zaťažení výrobcu, v tomto prípade Slovenských elektrární. Zámer na zavedenie tzv. poplatku G, ktorý by bol niekoľkonásobne vyšší než v iných krajinách a než definuje legislatíva EÚ, bol predstaviteľom direktoriátu Európskej komisie pre energetiku označený za jednoznačne nezákonný.
O nižšie ceny elektriny sa treba jednoznačne usilovať. No nie spôsobom, ktorý je všeobecne neakceptovateľný a navyše zákerne postaví jedny firmy, ktoré z toho profitujú, proti iným firmám, ktoré to majú platiť. Hlavný hrdina teda šliapol vedľa. Skutočné riešenie musí vyzerať úplne inak. Ak vláda považuje dotovanie baníkov a slnečnej či veternej energie za tak dôležité, ako tvrdí, nech ich financuje priamo zo štátneho rozpočtu, hoci aj na úkor vecí, ktoré až za takú prioritu nepovažuje. Dočká sa inak dobrý scenáristický zámer lepšej realizácie?
Ján Oravec, HN