Problémom EÚ sú vysoké dane
Európska únia zostáva oblasťou s vysokými daňami. Toto nie je pravicovou optikou deformovaný pohľad, ale úvodné konštatovanie z najnovšej analýzy Eurostatu a Európskej komisie, ktorá sa zameriava na dlhodobé trendy v zdaňovaní v Európskej únii.
Európska únia zostáva oblasťou s vysokými daňami. Toto nie je pravicovou optikou deformovaný pohľad, ale úvodné konštatovanie z najnovšej analýzy Eurostatu a Európskej komisie, ktorá sa zameriava na dlhodobé trendy v zdaňovaní v Európskej únii. Zo záplavy faktov, ktoré analýza obsahuje, stojí za to vybrať niekoľko najzásadnejších.
Po prvé, dane sú v EÚ vysoké v porovnaní s ich hlavnými konkurentmi. Zatiaľ čo podiel daní na hrubom domácom produkte v roku 2011 predstavoval v USA 25,2 % a v Japonsku 28,7 %, v Európskej únii to bolo podľa metodiky Eurostatu 38,8 %. Dane v EÚ sú vysoké aj v porovnaní s väčšinou ostatných vyspelých krajín sveta. Spomedzi mimoeurópskych členských krajín OECD majú len Kanada a Nový Zéland tento podiel vyšší ako 30 %. To nie je dobrá správa pre Slovensko, pretože náš osud závisí od osudu veľkých európskych krajín. Tie sú našimi hlavnými obchodnými partnermi a vysoké daňové zaťaženie im v konkurenčnom boji so svetom nijako nepomáha. Ak je na tom zle EÚ, potom eurozóna je na tom ešte horšie. Podiel daní na HDP sa v klube, do ktorého patrí aj Slovensko, blížil k štyridsiatke.
Po druhé, pokiaľ ide o úroveň daňového zaťaženia, existujú v rámci EÚ obrovské rozdiely. Podiel daní na HDP sa pohybuje od 26 % v Litve až po 47,7 % v Dánsku. Tento podiel je zásadne vyšší v tzv. starých členských krajinách EÚ, ktoré okupujú prvých deväť priečok rebríčka krajín s najvyšším daňovým zaťažením. Naopak, pre tzv. nové členské krajiny EÚ je typické nižšie daňové zaťaženie. V ich záujme je túto úroveň si zachovať. Existencia veľkých rozdielov v oblasti daní v EÚ je pre nás dobrou správou. Volanie po daňovej harmonizácii je snahou o likvidáciu daňovej konkurencie. Aj na Slovensku zaznievajú hlasy, že sa potrebujeme aj v oblasti daní priblížiť pôvodným členom EÚ. Bol by to gól do vlastnej brány, pretože poslednú vec, čo Slovensko potrebuje, je nízka výkonnosť jej ekonomiky a vysoké dánske dane.
Po tretie, v rokoch 2008 a 2009 podiel daní na HDP klesol, ale potom začal rásť a v roku 2011 sa dostal na predkrízovú úroveň. V tomto roku vzrástli daňové výnosy v absolútnom vyjadrení a v roku 2012 podľa odhadov Eurostatu pokračoval nielen ich pomerne silný absolútny rast, ale aj ich rast v pomere k HDP. Pozornosť ministrov financií by preto nemala byť zameraná na krátkodobé výkyvy daňových výnosov, ale oveľa viac na zvrátenie trendu ich neustáleho nárastu, ktorý len s malými prestávkami pozorujeme od druhej polovice 60-ych rokov.
Ján Oravec, HN