Socializmu sa opäť raz minul toaletný papier

Úspech socializmu bol vždy založený na schopnosti predávať masám utopickú predstavu spoločnosti, v ktorej sú si všetci rovní. Našťastie, realizátori veľkých utópií zatiaľ vždy zakopli už na prvom schodíku, neschopní riadiť čo i len bežný chod ekonomiky, čo sa prejavovalo najmä povestnými poruchami v zásobovaní. Patrím ku generácii, ktorá si ešte pamätá učebnice politickej ekonómie socializmu. Dnes by ich bolo potrebné doplniť. Záverečné štádium socializmu by popisovala kapitola, ktorá by sa mohla volať, s prepáčením, Toaletný papier.

Najnovším potvrdením toho, že vznešené utópie majú za následok poruchy zásobovania toaletným papierom, je Venezuela. Začalo sa to pred mnohými rokmi veľkohubými vyhláseniami dnes už nebohého Huga Cháveza o budovaní socializmu 21.storočia vo Venezuele. A neostalo len pri nich. Hugo si vyhrnul rukávy a začal v krajine socializmus skutočne zavádzať v praxi. Znárodnil a zreguloval všetko čo sa dalo.

Čím viac sa Hugovi ekonomiku darilo približovať socializmu, tým viac sa začali objavovať pre socializmus charakteristické známky chronicky nedostatkovej ekonomiky. Nedostatkovým tovarom sa postupne stali devízy pre dovozcov, lieky, potraviny a mnoho ďalších tovarov a služieb. Až napokon prišiel tradičný zlatý klinec. Aj venezuelskému socializmu, rovnako ako jeho predchodcom v minulosti, sa minul toaletný papier. Nedávno priniesli tlačové agentúry správy o jeho obrovskom nedostatku, ktorému sú vystavení všetci Venezuelčania. Vláda obvinila tzv. protivládne sily z toho, že vyvolali paniku, kvôli ktorej sa ľudia začali predzásobovať, a súkromný sektor zo zneužívania situácie. Skutočným vinníkom je aj v tomto prípade vláda a jej regulácia cien, ktorá pod ľúbivým heslom dostupnosti základných tovarov a služieb pre všetkých stanovila nízke regulované ceny a tie zasa spôsobili nerovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu.

Je až neuveriteľné ako je možné donekonečna opakovať tie isté chyby. Hugo a jeho súdruhovia, ak by neboli zaslepení ideológiou, sa mohli poučiť od Leonida v Moskve, Ericha v Berlíne či nášho Gustáva v Prahe. Pretože títo súdruhovia, spolu so súdruhmi z ostatných socialistických krajín, svorne budovali socializmus, znárodňovali, zavádzali cenové regulácie a boli skôr či neskôr konfrontovaní s nedostatkom tovarov základnej spotreby. A veru aj s nedostatkom toaletného papiera. Všetci máme ešte vo veľmi dobrej pamäti, že súdruhovia v tom mali jasno. Na vine boli protisocialistické sily.

Bohužiaľ, Hugo nie je jediný, kto sa mohol, ale nepoučil z našich neblahých skúseností. Dnes síce nikto v Európe otvorene nebuduje socializmus, no mnohé národné vlády i Európska komisia prijímajú opatrenia, ktoré nás často nebadane a plazivým spôsobom posúvajú späť do našej minulosti. Majú podobu nespočetných nepriamych manipulácií trhu, ale aj priamych zásahov či útokov na základné trhové princípy, čoho najnovším príkladom je u nás útok na súkromné vlastníctvo v podobe vyvlastňovacieho zákona.

A to by nás nemalo nechať chladnými. Zdá sa totiž, že budovanie socializmu v každej krajine vždy dosiahne bod, v ktorom sa mu minie všetok toaletný papier. V tej chvíli prekročí pomyselný Rubikon. Jeho osud je spečatený.

My toaletný papier ešte máme. Aspoň zatiaľ...

Ján Oravec, .týždeň