Štátne vlastníctvo je obludná deformácia
Štátne vlastníctvo je morálny suterén, karikatúra skutočného vlastníctva, ktorá je zdrojom mnohého zla v ekonomike. Tento fakt je potrebné sústavne pripomínať. A treba ho pripomínať čo najhlasnejšie práve teraz, ...
Štátne vlastníctvo je morálny suterén, karikatúra skutočného vlastníctva, ktorá je zdrojom mnohého zla v ekonomike. Tento fakt je potrebné sústavne pripomínať. A treba ho pripomínať čo najhlasnejšie práve teraz, keď rozhodnutie vlády opätovne prevziať vlastníctvo materskej spoločnosti SPP spôsobilo mimoriadny rozruch na našej politickej scéne.
So štátnym vlastníctvom sú spojené tri „smrteľné“ hriechy, neefektívnosť, tunelovanie, korumpovanie voličov. Všetky tri sú dôsledkom vplyvu politikov na štátom vlastnené firmy, politického rozhodovania o otázkach, o ktorých sa má rozhodovať výsostne ekonomicky. Miera ich výskytu závisí od miery politickej kultúry a korupcie, vyskytujú sa však všade, kde existuje štátne vlastníctvo.
Aj v krajinách vyspelejších než je tá naša sa v štátnych firmách hojne vyskytuje manažérska neschopnosť politických nominantov. Výsledkom je niekedy až komická neefektívnosť. Jeden príklad od našich rakúskych susedov. Výstavba nového terminálu letiska Schwechat trvala tak dlho a bola tak drahá, že napokon skončila výmenou politických nominantov v orgánoch spoločnosti. Je len symptomatické, že boli nahradení – inými politickými nominantmi... Keď v štátom vlastnených firmách namiesto neschopnosti nastupuje zámer, môžeme hovoriť o tunelovaní. Zámer uspokojiť dlhý rad vyhľadávačov renty z radov podnikateľov a z radov politikov. A napokon korumpovanie voličov. Je vôbec najväčším zlom zo všetkých. Pre politikov je štátne vlastníctvo neodolateľným lákadlom. Jeho pomocou sa dajú účinne ohlupovať masy voličov. Dostali sme cenu plynu pod kontrolu, hlása propaganda vlády. Vy hlupáci, máme nástroj na kupovanie vašej podpory, ktoré vy a vaše deti preplatíte, aj keď inak ako v cenách energií, mohol by znieť preklad do zrozumiteľnej reči.
Štátne vlastníctvo je teda generátorom toľkých závažných problémov, že štát by nemal mať možnosť podnikať a vlastniť komerčné aktíva. Tento princíp by mal byť zakotvený v ústave. Trestom za jeho nerešpektovanie súčasnými a budúcimi politikmi by mala byť strata mandátu a strata práva uchádzať sa o ňu. Účinné vytesnenie štátneho vlastníctva by malo mimoriadny očistný účinok na ekonomiku i politiku. Bohužiaľ, lepšie sa manévruje v mútnej než v čírej vode. Aj to je jeden z dôvodov, prečo má štátne vlastníctvo tak tuhý korienok napriek tomu, že sa už nespočetnekrát preukázala jeho chorá podstata.
Ján Oravec, HN