Dva Barrosove omyly

Tento týždeň som mal možnosť diskutovať na pôde Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v Bruseli s predsedom Európskej komisie Barrosom. Položil som mu dve otázky. Prvá: ako hodnotíte Vaše aktivity v oblasti znižovania regulačného zaťaženia v EÚ?
 
Moja otázka bola motivovaná tým, že v súčasnosti čelíme zaujímavému paradoxu. Myšlienka Európskej únie nestratila na atraktívnosti mimo jej hraníc, čo dokazuje súčasná situácia na Ukrajine, zatiaľ čo v samotnej EÚ sa atraktívnosť európskej myšlienky pohybuje na historicky nízkych úrovniach. Jednou z významných príčin narastajúcej nespokojnosti s inštitúciami EÚ, vrátane Európskej komisie, je neustále narastajúce regulačné bremeno, ktoré je výsledkom doslova až rakovinového bujnenia EÚ legislatívy.
 
Barroso odpovedal presne v tom duchu ako sa od šéfa odchádzajúcej komisie dalo očakávať. Pochválil sa úspechmi pri znižovaní regulačného zaťaženia, ktoré podľa neho pokleslo o 35 %. Barroso sa však mýli. Od 80-ych rokov začala jedna Európska komisia za druhou prijímať opatrenia na zásadné zníženie regulačného bremena, vrátane troch iniciatív Barrosom vedených komisií, “Better regulation”, “Smart regulation” a tzv. “Refit”. dosiaľ k zlepšeniu neprišlo. Faktom zostáva, že kým ešte začiatkom 80-ych rokov v EÚ platilo zhruba 5000 právnych noriem, dnes ich je asi 35 000. Napriek všetkým iniciatívam sa legislatívna činnosť na úrovni EÚ vymkla akejkoľvek kontrole.
 
Moja druhá otázka pre Barrosa preto znela: chybou bolo, že aj vo Vami  vedených Európskych komisiách nebol eurokomisár, zároveň aj podpredseda komisie s patričným “výtlakom”, ktorý by bol zodpovedný výlučne za zníženie regulačného bremena a za zjednodušenie regulácie, za nič iné. Viete si predstaviť, že tento návrh by bol medzi radami, ktoré takpovediac pošepkáte Vášmu nástupcovi v čele novej Európskej komisie?
 
Barroso reagoval, že zámerne nepoveril touto problematikou jedného komisára, pretože ten by nemal silu presadiť sa voči ostatným eurokomisárom. Namiesto toho preto vytvoril komisiu vedenú bývalým bavorským premiérom Stoiberom. Skúsenosti z členských krajín však hovoria, že krajina je pri znižovaní regulačného bremena úspešná len vtedy, keď sa tento cieľ stane jednou z najvyšších priorít šéfa exekutívy, s adekvátnym inštitucionálnym zastrešením, adekvátnymi a dostatočne silnými kompetenciami, ale aj zodpovednosťou. V odchádzajúcej komisii tieto podmienky určite neboli splnené. A to bol druhý Barrosov omyl. Dúfajme, že budúci šéf novej komisie sa z týchto omylov poučí.

Ján Oravec, HN