Ekonomika v roku 2014: nič nové
Do historických análov vývoja slovenskej ekonomiky sa rok 2014 zapíše ako rok, ktorý v zásade nepriniesol nič prelomové. Teda rok, v ktorom sa nezmenila žiadna z jej základných charakteristík. Aj v roku 2014 zostala slovenská ekonomika súčasťou ...
Do historických análov vývoja slovenskej ekonomiky sa rok 2014 zapíše ako rok, ktorý v zásade nepriniesol nič prelomové. Teda rok, v ktorom sa nezmenila žiadna z jej základných charakteristík. Aj v roku 2014 zostala slovenská ekonomika súčasťou vyspelého sveta, eurozóny, Európskej únie, v širšom zmysle euroatlantickej civilizácie, ktorá aj v tomto roku vykazuje známky pokračujúceho poklesu konkurencieschopnosti v porovnaní s Čínou a inými krajinami juhovýchodnej Ázie. Aj v roku 2014 pokračovali vážne problémy niekoľkých krajín eurozóny ako napr. Francúzska či Talianska, na čom nič nezmenili ani eurovoľby a na čom nič nezmení ani nová Junckerova komisia s jej 300 miliardovým investičným plánom. Aj v roku 2014 rástla slovenská ekonomika - nie vďaka, ale napriek vládnej politike - rýchlejšie než priemer vyspelého, ale v podstate stagnujúceho sveta. Aj v roku 2014 dosahovala slovenská nezamestnanosť dvojnásobné hodnoty v porovnaní s priemerom iných vyspelých krajín. A ani v roku 2014 sa nič nezmenilo na veľkom schodku medzi celkovými výdavkami a príjmami štátu z daní a odvodov, ktorý je oveľa vyšší než oficiálne vykazovaný deficit verejných financií. Túto priepasť nie je možné preklenúť nijakým zvyšovaním daní a odvodov, ale jedine zásadným znížením verejných výdavkov, ktoré sa ani v roku 2014 neudialo.
Rok 2014 taktiež nič nezmenil na dlhodobejšom trende zhoršovania podnikateľského prostredia u nás. Dokazujú to výsledky najrôznejších rebríčkov, ktoré v priebehu roka publikovali mnohé medzinárodné i domáce inštitúcie, od viacerých rebríčkov ekonomickej slobody, cez rebríčky porovnávajúce konkurencieschopnosť krajín, až po rebríčky Svetového ekonomického fóra či Svetovej banky. Vo veľkej väčšine z nich Slovensko zaznamenalo pokles. Tieto zhoršené hodnotenia korešpondujú s každodennou skúsenosťou našich podnikateľov, ktorí sa sťažujú, že podmienky pre podnikanie na Slovensku sú čoraz horšie.
Najväčší vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia má vládna hospodárska politika, ktorej základným nástrojom je štátny rozpočet. Oprávnene sa preň vžilo označenie zákon roka, pretože v koncentrovanej podobe predstavuje to najdôležitejšie, čím vláda ekonomiku ovplyvňuje. Pred koncom roka parlament schválil rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017, ktorý sa z pohľadu podnikateľov len ťažko dá označiť za vianočný darček. Vláda ho prezentovala so zbytočnou samochválou, opozícia ho zasa hodnotila s prílišnou zhovievavosťou, namieste je však výrazne kritický tón. Zmeny v odpisovaní, rozšírenie povinnosti evidencie tržieb v elektronickej pokladnici aj na nové oblasti podnikania, zavedenie pravidiel transferového oceňovania, ktoré prinesie enormný nárast administratívneho zaťaženia, nezníženie sadzby DPH, to je len zopár príkladov toho, že rozpočet je zostavený na základe mnohých škodlivých legislatívnych zmien. Cestovanie vlakmi zadarmo je tak výsmechom všetkým podnikateľom, ktorí budú musieť na svojich bedrách znášať negatívny dosah všetkých týchto zmien.
Pokiaľ ide o vonkajšie prostredie, rok 2014 priniesol pre slovenskú ekonomiku jednu potenciálne veľkú nádej a jednu potenciálne veľkú hrozbu. Nádejou je pokles cien ropy, využívanie bridlicového plynu a snahy o zníženie závislosti na dovoze energií z nestabilných a rizikových častí sveta. Hrozbou je otvorený vojenský konflikt na ukrajinsko-ruskej hranici.
A aby tento malý prehľad nekončil negatívne, rok 2014 priniesol aj niekoľko pozitívnych zistení. Jedným je, že slovenské domácnosti vlastnia najviac nehnuteľností a pritom sú najmenej zadlžené v celej eurozóne. Až 90% domácností na Slovensku vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, čo je podľa Európskej centrálnej banky najvyšší pomer v celej eurozóne.
Druhým pozitívnym zistením tohto roka je, že slovenské banky obstáli v záťažových testoch Európskej centrálnej banky, a to dokonca lepšie než iné európske banky. Výsledky testovania poisťovní preukázali rovnako dobrú finančnú kondíciu slovenských poisťovní. Želajme si, aby sa ich železná kondícia preniesla rovnako aj do reálnej ekonomiky. V roku 2015 ju budeme všetci potrebovať.
Ján Oravec, .týždeň