Inovovať musia všetci, aj Európska komisia
Európska komisia, prostredníctvom jej direktoriátu pre výskum a inovácie, zverejnila najnovšie výsledky porovnania inovačnej výkonnosti členských krajín EÚ. V konforntácii so svetom krajiny EÚ ako celok zaostávajú za Južnou Kóreou, USA a Japonskom.
Európska komisia, prostredníctvom jej direktoriátu pre výskum a inovácie, zverejnila najnovšie výsledky porovnania inovačnej výkonnosti členských krajín EÚ. V konforntácii so svetom krajiny EÚ ako celok zaostávajú za Južnou Kóreou, USA a Japonskom. Veľké rozdiely však existujú medzi jednotlivými krajinami v rámci EÚ. S použitím 25 rôznych ukazovateľov rozdelila Európska komisia krajiny a regióny v EÚ do 4 skupín, od najlepších až po tie s najslabšou inovačnou výkonnosťou.
Z tohto porovnania vyplýva, že Slovensko v oblasti inovácií za väčšinou krajín zaostáva, dosahuje priemerné až podpriemerné výsledky. Nejde o nič nové, len sa potvrdzujú naše tradičné slabiny v porovnaní s ostatnými krajinami. Výdavky na inovácie, súkromné i verejné, za ostatnými krajinami výrazne zaostávajú. A výsledkom je mimoriadne nízka patentová aktivita, čo sa zasa negatívne prejavuje na zanedbateľnom efekte inovácií pre ekonomický rozvoj.
Porovnávanie inovačnej výkonnosti jednotlivých krajín, zostavované Európskou komisiou, je však zaujímavé aj v kontexte prebiehajúcej diskusie o právomociach, postavení a úlohách inštitúcií EÚ. Táto aktivita je príkladom, že môžu byť užitočné aj vtedy, keď nevyústia do prijatia konkrétnej smernice, ktorá niečo členským krajinám prikazuje alebo zakazuje. Európska komisia môže byť aktívna a zároveň nemusí produkovať nové zaťaženie pre občanov a podnikateľov. Jej aktivita je dokonca zmysluplnejšia, ak jej výsledkom sú rebríčky krajín EÚ, v ktorých sa dokážu nájsť, porovnať svoje umiestnenie s ostatnými a identifikovať oblasti, v ktorých dosahujú priemerné výsledky, kde tvoria európsku špičku a kde naopak zaostávajú.
Európska komisia je najvyšší exekutívny a zákonodarný orgán v EÚ. Úloha zostavovateľa rebríčkov sa môže mnohým pre ňu zdať až takmer ako niečo dehonestujúce. Nie je to pravda. Naopak, podobnými porovnávaniami, ktoré možno rozsíriť aj na iné oblasti, napríklad, dane a daňovú politiku či podnikateľské prostredie, je možné vytvárať účinný tlak na vlády jednotlivých krajín, aby zmenili svoju politiku, ak dosahujú zreteľne horšie výsledky ako iní. V prípade podnikateľského prostredia podobne funguje rebríček Svetovej banky „Doing business“. Posilnením podobných aktivít by Európska komisia prispela k zlepšovaniu politík členských krajín bez toho, aby ich zbytočne nútila k harmonizácii. Ba čo viac, zostala by zachovaná inštitucionálna konkurencia medzi jednotlivými krajinami a najmä by bol posilnený proces učenia sa slabších od tých lepších. Všetkým by prospelo, ak by budúca Komisia začala uplatňovať inovácie aj v jej vlastnej politike a vyznávať princíp „Menej harmonizácie, viac konkurencie“.
Ján Oravec, HN