Junckerova partička

Pod infografikou informujúcou o zložení novej Európskej komisie bolo uvedených aj niekoľko štatistických údajov, ktoré majú dokazovať, že ide o silný a skúsený tím. Jej štyria členovia sú bývalými premiérmi, ďalší štyria bývalými vicepremiérmi, dvadsiati majú skúsenosť s pôsobením v kresle ministra, siedmi sú bývalí eurokomisári, ôsmi zasa pôsobili v Európskom parlamente. Pokiaľ ide o oblasti ich odbornosti, dominujú ekonomické a finančné záležitosti, s ktorými má skúsenosť až 11 členov novej komisie a v oblasti zahraničných vzťahov ich pôsobilo osem.

Čo teda môžeme od takto vyskladanej Junckerovej partičky očakávať? Pri detailnejšom pohľade na zoznam čerstvo schválených eurokomisárov si nemožno nevšimnúť najmä dva posty, z ktorých jeden je vyslovene doboru správou a obsadenie druhého je naopak jednoznačne zlou správou.

Dobrou správou je, že v novej komisii dostala možno až prekvapujúco dobré zastrešenie téma lepšej regulácie. Pod týmto označením sa skrývajú aj iniciatívy na odstránenie tých európskych smerníc, ktoré sa ukázali buď ako nezmyselné alebo ako otravné pre občanov či firmy. Preto je dobre, že túto problematiku má odteraz v portfóliu prvý podpredseda Európskej komisie. Medzi krajiny, ktoré majú v tejto oblasti najviac skúseností i najlepšie výsledky, patrí Holandsko. Radosť z toho, že zodpovednosť za túto problematiku bola pridelená práve Holanďanovi, však zároveň tlmí skutočnosť, že Frans Timermans pôsobil dlhé roky v oblasti zahraničnej politiky a lepšia regulácia mu zrejme príliš veľa nehovorí. Vzniká tak riziko, že túto tému zatienia ďalšie tri oblasti, ktoré má v portfóliu: medziinštitucionálne záležitosti, právny štát a Charta základných ľudských práv. Pomerne skoro sa dozvieme, či téma lepšej regulácie bude figurovať medzi Timermansovými osobnými prioritami alebo nie. Od polovice októbra je totiž na svete záverečná správa tzv. Stoiberovej komisie, ktorá navrhuje veľa zaujímavých a pomerne odvážnych návrhov na zníženie administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z európskej legislatívy.  Odporúčania boli prezentované ešte odchádzajúcej Barrosovej komisii. Kľúčové však bude ako sa k nim postaví nová komisia a v nej najmä jej prvý podpredseda pre lepšiu reguláciu. Zostáva len dúfať, že ich ani neodignoruje, ani nezametie pod koberec, ale naopak použije ako výborný podklad pre zlepšenie v tejto oblasti, ktorú začína negatívne vnímať čoraz viac firiem i občanov v EÚ.

Zlou správou je obsadenie významného a silného postu eurokomisára pre ekonomické a finančné záležitosti, dane a clá. O Pierrovi Moscovicim sa už toho pohovorilo a popísalo veľa. Bude veľmi zaujímavé sledovať ako práve tento človek bude dohliadať na dodržiavanie pravidiel, ktoré majú členské krajiny „dokopať“ k finančnej a rozpočtovej disciplíne. Bol to totiž práve Pierre Moscovici, ktorý ešte v pozícii francúzskeho ministra financií nie jeden raz práve na tieto pravidlá mohutne útočil a Francúzsko ich pod jeho vedením ako krajina nerešpektovalo a dodnes nerešpektuje. Už som počul aj tzv. optimistické vysvetlenie Junckerovho výberu. Tento post vraj dostalo Francúzsko práve preto, aby sa ako problémová krajiny dostala pod vyšší tlak. Princíp prideľovania zodpovednosti tým najneschopnejším je však neakceptovateľný. Ak by sa na jeho základe rozhodovali firmy, veľmi rýchlo by skrachovali. Moscovici tak predstavuje reálnu hrozbu, že skrachujú mnohé zámery novej komisie. A nič na tom nemení fakt, že jeho „nadriadeným“ je v komisii eurokomisár pre euro Valdis Dombrovskis. Eurokomisár z malej krajiny šéfujúci eurokomisárovi z veľkej krajiny. To môže byť v Junckerovej partičke vzťah ako z juhoamerickej telenovely.

Ján Oravec, .týždeň