Na úrady s bičom Murphyho zákona

Dvanásť hektárov  našich lesov je v ohrození. Nebezpečenstvo pre naše stromy tentokrát nepredstavuje  nenažraný kôrovec ani ničivá víchrica, ale prílišná horlivosť jedného úradu. Úradu na ochranu osobných údajov parlament minulý rok schválil nový zákon. Nové byrokratické povinnosti pre firmy, ktoré ním úrad zaviedol, si podľa hrubého odhadu vyžiadajú toľko hlásení, vyplnených formulárov, či osvedčení v papierovej podobe, že  na výrobu potrebného množstva papiera padne za obeť spomínaných 12 hektárov lesa. Ak do výpočtu zahrnieme aj štát, ktorého subjekty čaká rovnaká záťaž,  počet vyrúbaných stromov narastá takmer geometrickým radom. Pravdaže, len v tom prípade, ak si nestihli do zákona presadiť  výnimku, ako sa to podarilo napríklad Slovenskej pošte.
 
Ak chcete poraziť byrokraciu, urobte z vášho problému ich problém. Tak znie jeden z Murphyho zákonov, s využitím ktorého sa nám časť našich lesov snáď podarí zachrániť. Vďaka našej intenzívnej medializácii problému sa začína blýskať na lepšie časy. Vláda prisľúbila ústretovosť pri urýchlenej náprave chýb, firmy spisujú zoznam problémových ustanovení, ktoré by bolo potrebné zmeniť alebo úplne vypustiť a dokonca aj úrad už chce začať komunikovať. Vyzerá to tak, že by sme mohli zabiť dve muchy jednou ranou: zmenou zákona odstrániť nadprácu pri preberaní legislatívy EÚ a zároveň \"umravniť\" samotný úrad.
 
Môžeme teda hovoriť o \"happy ende\"? To sotva. Ak sa totiž aj celú vec podarí dotiahnuť do úspešného konca, čo dnes ešte vôbec nie je isté, pôjde len o jednu vyhratú malú bitku v nekonečnej vojne s byrokraciou. Nezabúdajme totiž, že kým sa mne podarilo tento text napísať a Vám ho prečítať, ďalšie naše úrady potichu pre nás chystajú možno ešte väčšie hlúposti. A ako vždy, budú sa pritom zakrývať figovým listom \"medzinárodných záväzkov\" či \"bruselských smerníc\".
 
Riešenie preto musí byť systémové. Musí byť založené na jednoznačnom odhodlaní vlády permanentne monitorovať, identifikovať a sankcionovať nadprácu pri preberaní medzinárodných záväzkov do nášho právneho rámca. Pre tentokrát by nezaškodilo začať od konca. Predišli by sme mnohým problémom do budúcnosti, ak by sme takúto nadprácu vyhlásili za hrdelný zločin v štátnej správe. Úradník a jeho nadriadení by si dobre rozmysleli, či vpašovať nadprácu do našich zákonov, ak by vopred vedeli, že v prípade \"odhalenia\" riskujú stoličku, na ktorej sedia. Presne v duchu Murphyho: ak by problémy mali oni, nemali by sme ich až toľko my.
 
Ján Oravec, HN