Nepočúvajú a nekonajú
Z času na čas prenikne do našich médií správa o tom, že Slovensko opäť kleslo v ďalšom rebríčku merajúcom konkurencieschopnosť. Jeden až dva dni sa o tom píše, televízie odvysielajú zopár reportáží, opozícia si krátko zahromží, vláda kritiku odmietne
Z času na čas prenikne do našich médií správa o tom, že Slovensko opäť kleslo v ďalšom rebríčku merajúcom konkurencieschopnosť. Jeden až dva dni sa o tom píše, televízie odvysielajú zopár reportáží, opozícia si krátko zahromží, vláda kritiku odmietne a výsledky spochybní. Téma sa však zvyčajne tretieho dňa v médiách nedožije, pretože ju prekryjú iné, nepochybne naliehavejšie a zaujímavejšie titulky. Najbližšie zverejnené výsledky iného rebríčka vyvolajú rovnaký sled „udalostí“, rovnaké reakcie, s rovnakým priebehom, s rovnakým trvaním. A tak to ide stále dokola.
Zodpovední, ktorí sa v ministerských kreslách hojne striedajú, majú jedno spoločné: nepočúvajú a nekonajú. Ako inak si vysvetliť skutočnosť, že na mnohé problémy sú upozorňovaní už dlhé roky, nepričinili sa však o nápravu, ale sami často tieto problémy ešte zhoršili? Dôkazy pritom netreba hľadať len v publikáciách zahraničných inštitúcií.
Ešte v roku 2006 niekoľko zamestnávateľských a podnikateľských organizácií spojilo sily a zverejnilo „Komplexný audit prekážok podnikania na Slovensku“. Rozsahom i detailnosťou analýzy ide o dodnes neprekonaný projekt. Jeho súčasťou bolo aj zmapovanie legislatívneho rámca pre podnikanie od roku 2000. Okrem iného sa v ňom konštatuje, že „priemerný počet legislatívnych opatrení publikovaných v Zbierke zákonov v rokoch 2000 až 2005 dosiahol 663 ročne“. Nečudo, že v prieskume medzi podnikateľmi už vtedy polovica vyjadrila názor, že „v ich odvetví sa nedá podnikať tak, aby nikdy neporušili žiadny zákon“. Väčšina sa taktiež oprávnene sťažovala na časté zmeny zákonov. A potvrdili to aj fakty: v rokoch 2000 až 2005 bolo 136 noviel desiatich najdôležitejších zákonov upravujúcich podnikanie na Slovensku. To znamená, že k závažnej zmene legislatívneho rámca pre podnikanie dochádzalo v priemere približne každé dva týždne.
Inými slovami, ako hlavné problémy podnikateľského prostredia boli identifikované: neúmerný rozsah a nízka kvalita prijímanej legislatívy. Ak by ste čakali, že uvedené zistenia vyvolajú záujem kompetentných a následne snahu o nápravu, museli by ste zrejme žiť v inej krajine než na Slovensku. U nás je zvykom vysporiadať sa s podobnou kritikou po svojom. Podnikatelia vraj majú sklon len nariekať a nevidia to dobré, čo sa urobilo.
A tak sme „oprášili“ audit podnikateľského prostredia z roku 2006 a pozreli sme sa na vývoj legislatívneho a regulačného rámca na Slovensku v rokoch 2006 – 2012. Cieľom bolo nielen opätovne upozorniť na časté zmeny právnych predpisov, ktoré najviac ovplyvňujú podnikateľské prostredie, ale najmä poskytnúť politikom a úradníkom podrobné informácie o nákladoch regulácie a nadmernom zaťažení podnikateľských subjektov. Hlavné závery nie sú nijakým prekvapením: celkový počet regulačných povinností v sledovanom období narástol z 1470 na 1670, pričom analýza sa zamerala len na desať najdôležitejších právnych noriem. Počet regulačných povinností sa znížil len pri jednej z nich. Podiel celkových nákladov regulácie na HDP sa stabilne pohybuje na úrovni 20 %.
Je všeobecne známe, že zníženie regulačného zaťaženia má pozitívny vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť firiem, a tým aj na zamestnanosť a ekonomický rast krajiny, konštatuje sa v závere najnovšej analýzy. Prečo politici u nás a v EÚ napriek tomu pokračujú v zavádzaní nadmernej regulácie už známe nie je.
Ján Oravec, .týždeň