Nie stimulom, áno lepším podmienkam

Najprv spáva zo včerajšieho vydania tohto denníka: ministerstvo hospodárstva navrhuje schváliť ďalší stimul za milión eur vo forme daňových úľav. Nemecká firma má za ne v nasledujúcich troch rokoch vytvoriť 53 pracovných miest. Táto správička stojí za povšimnutie, pretože nás uvádza priamo do centra debaty o spôsobe, akým sa má robiť hospodárska politika.
 
V zásade existujú dve možnosti. V prípade prvej si vláda podľa vlastného uváženia vyberá jednotlivé firmy a tým pomáha investovať pomocou širokej škály stimulov, od priamych dotácií až po odpustenie časti daňovej povinnosti v budúcnosti. A zároveň rezignuje pokiaľ ide o snahu vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie pre všetkých. Druhá možnosť je presne opačná: absolútnou prioritou sa stáva zlepšovanie podnikateľského prostredia, zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky, vláda sa k investičným stimulom uchyľuje len vo výnimočných prípadoch, v ideálnom prípade vôbec.
 
Stačí len zbežný pohľad na realitu slovenskej ekonomiky a každému je hneď jasné, že vláda si – bohužiaľ – vybrala prvú možnosť. Kritika udeľovania investičných stimulov odznela na tomto miesto hádam už ix-krát. A nepopierateľným faktom je, že absolútnej väčšine malých a stredných podnikateľov, ktorý investičný stimul v živote nevideli a ani neuvidia, sa dýcha čoraz ťažšie. Dôvodov evidentného zhoršovania podmienok pre podnikanie je veľa, uvediem niekoľko smutných skutočností len o jednom parametri, ktorým je legislatívny a regulačný rámec.
 
Na Slovensku stále pretrváva legislatívna smršť, keď ročne pribudne asi 600 právnych noriem ročne. Ruka v ruke s kvantitou ide zlá kvalita legislatívy, ktorá vyplýva aj z chronicky zlého nastavenia procesu jej schvaľovania: často neodôvodnené používanie inštitútu skráteného pripomienkového konania, len formálne doložky vplyvov, tzv. ultra last minute poslanecké novely, ktoré sa len tvária ako poslanecké, ale v skutočnosti sú novelami ministerstiev, ktoré týmto spôsobom zámerne obchádzajú pripomienkové konanie. K tomu navyše treba pripočítať nadprácu pri preberaní legislatívy EÚ a nedostatočné pripomienkové konanie vzhľadom na jej dopad na slovenskú ekonomiku. Záver: Slovensko výrazne zaostáva za inými krajinami v regulačnej reforme, pretože tá nie je top prioritou predsedu vlády a tým ani jeho vlády.
 
Cena, ktorú platíme za tento alarmujúci stav, je obrovská. Za všetko hovoria hlavné zistenia z projektu bývalej Národnej agentúry pre malé a stredné podnikanie (teraz SBA), podľa ktorého len 12 najdôležitejších zákonoch (Obchodný zákonník, Živnostenský zákonník, DPH, Daň z príjmu, Zákonník práce a pod.) obsahuje celkovo 1942 povinností, celkové náklady spojené s ich dodržiavaním sa odhadujú na cca 28 % HDP (18,5 mld. euro).
 
Namiesto drahých investičných stimulov sa priam núka finančne nenáročný spôsob stimulovania ekonomiky. Nech sa znižovanie finančného a byrokratického zaťaženia konečne stane najvyššou prioritou exekutívy. Opäť začnime zlepšovať konkurencieschopnosť , naše umiestnenie v rebríčku Svetovej banky Doing Business. Nerobme nadprácu pri preberaní legislatívy EÚ. Nerobme časté a nepremyslené zmeny zákonov. Inšpirujme sa dobrými zahraničnými príkladmi, napr. z Veľkej Británie, kde platí princíp, že nový zákon môže byť schválený len vtedy, keď zároveň štát jeden starý zákon zruší.

Ján Oravec, HN