O hraniciach slobody
Správa o vynesení rozsudku za spálenie vlajky EÚ by mi pravdepodobne unikla v záplave iných informácií. Nebyť „fejsbúkového“ statusu zástupcu Európskej komisie, ktorý túto správu dal zdieľať so slovami:...
Správa o vynesení rozsudku za spálenie vlajky EÚ by mi pravdepodobne unikla v záplave iných informácií. Nebyť „fejsbúkového“ statusu zástupcu Európskej komisie, ktorý túto správu dal zdieľať so slovami: „O hraniciach slobody prejavu: spálenie európskej vlajky je podľa súdu trestným činom“.
A tak som sa dozvedel, že Krajský súd v Bratislave začiatkom júna potvrdil peňažné tresty vo výške 300 a 500 eur pre dvojicu Slovákov za spálenie vlajky Európskej. Ešte v decembri ich Okresný súd Bratislava I uznal vinnými z výtržníctva. Dostali dvojročný zákaz pobytu v hlavnom meste a ak by nezaplatili, išli by do väzenia na tri, respektíve päť mesiacov. Viac než pozoruhodné je však zdôvodnenie rozhodnutia predsedníčkou senátu: „Aj keď vlajka Európskej únie nie je štátnym symbolom, samotná EÚ je integračným zoskupením sui generis, teda združuje 28 štátov a jej rozhodovanie vo svetovom meradle je považované za istý unikát a mala by pociťovať istú vážnosť. Aj keď vám neupierame slobodu prejavu, mala by však mať určité hranice a medze slušnosti.“
Hľadanie hraníc slobody je to najťažšie a zároveň najdôležitejšie pre dobré fungovanie spoločnosti. Podľa nášho súdu bola hranica slobody, v tomto prípade slobody prejavu, spálením vlajky EÚ prekročená. Naopak, podľa rozhodnutia amerického Najvyššieho súdu ešte z roku 1989 je pálenie americkej vlajky v súlade s prvým dodatkom o slobode prejavu. Pálenie vlajky je chápané ako symbolické vyjadrenie názoru a ak pri ňom nedochádza k ohrozeniu života a majetku, úrady ho nemajú obmedzovať. A to aj napriek tomu, že postoj k symbolom ako je vlajka je v prípade Američanov oveľa vrúcnejší než u nás. Ten, kto bol v USA, mi určite dá za pravdu, pretože si pred mnohými rodinnými domami určite všimol povievať hrdo vztýčenú americkú vlajku. Aj keď sa nám pálenie vlajky nepáči, zachovanie slobody prejavu má prioritu, rozhodli Američania. My sme v rovnakej veci urobili opačný záver, rozhodli sme sa hranice slobody zúžiť.
Bohužiaľ, ešte evidentnejšie je obmedzovanie ekonomickej slobody. Témou tohto komentára bol už veľakrát obrovský nárast byrokracie a znižovanie našej schopnosti konkurovať zvyšku sveta, čo vyháňa firmy z EÚ. Našu posadnutosť obmedzovaním ekonomickej slobody, regulovaním všetkého, čo sa hýbe, ilustrujú čísla z Veľkej Británie: tam nedávno zistili, že len od roku 2010 prijali viac ako 3600 právnych noriem, ktoré majú svoj pôvod v smerniciach Európskej únie. Dali si aj tú námahu, aby spočítali, že do ich právneho poriadku tak pribudlo 13 miliónov slov. Ak by sa ich rozhodol prečítať človek s priemernou rýchlosťou čítania 300 slov za minútu, trvalo by mu to 92 dní. Početnosť regulácií už dávno prekročila akékoľvek rozumné hranice, nehovoriac o najrôznejších obmedzeniach, príkazoch či zákazoch, ktoré obsahujú.
Postupné obmedzovanie ekonomických a občianskych slobôd môže mať fatálne dôsledky. Môžeme sa síce slobodne rozhodnúť, že budeme žiť v neslobodnej spoločnosti, no mali by sme si byť vedomí ceny, ktorú za to napokon zaplatíme. Náklady neslobody sú obrovské, sloboda je kľúčová pre fungovanie a prosperitu našej spoločnosti.
Ján Oravec, .týždeň