Pochod od socializmu ku kapitalizmu a späť

Onedlho si budeme pripomínať 25. výročie kolapsu komunistického systému u nás. V hodnoteniach zásadných zmien bude zrejme dominovať vyzdvihovanie míľnikov ako je napr. zánik Československa, vznik samostatného Slovenska, vstup Slovenska do Európskej únie či prijatie eura. Podstatnejšia je však otázka, čo vyplýva z porovnania dneška a stavu našej spoločnosti spred 25 rokov.

Ak sa obmedzíme len na oblasť ekonomiky a podnikateľského prostredia, najdôležitejším – dodnes nie celkom doceneným - výsledkom celej ekonomickej transformácie je existencia dynamického súkromného sektora, ktorého podiel na HDP dnes dosahuje vyššiu úroveň než vo väčšine vyspelých západoeurópskych krajín. To je fenomenálny úspech, ak si uvedomíme, že tradícia podnikania bola po roku 1948 na Slovensku násilne prerušená a preto sme po roku 1989 prakticky začínali odznova.

Podstatne menej dôvodov pre optimizmus vyplýva z porovnania hospodárskej politiky a mentálneho nastavenia politikov vtedy a dnes. V programovom vyhlásení tzv. vlády národného porozumenia z decembra 1989 sa píše: „Ekonomický program vlády sa chce zásadne a dôsledne rozísť s tým typom hospodárenia, ktorý u nás prevládal v minulých desaťročiach. Tento systém preukázateľne zlyhal.“ O trhovej ekonomike: „...len tá je schopná zabezpečiť ekonomickú racionalitu, zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov a rozumné využívanie prírodných zdrojov. Trhovú ekonomiku musíme prijať so všetkými jej výhodami i nevýhodami.“ A o trhu a úlohe vlády: „Trh je založený na slobode ľudí. Trh nie je nástrojom vlády. Vláda naopak zodpovedá za vytvorenie všetkých nevyhnutných podmienok pre jeho fungovanie. K tejto dlhodobej úlohe sa plne hlásime.“ A ešte jeden citát z programového vyhlásenia tzv. druhej Čalfovej federálnej vlády z júla 1990: „Vláda považuje za kľúčové kroky ekonomickej reformy trvalé vytváranie konkurenčného prostredia, liberalizáciu cien a zahraničného obchodu, privatizáciu podstatnej časti existujúceho štátneho sektora hospodárstva a rozvoj súkromného hospodárstva.“

Prvé ponovembrové vlády teda mali v porovnaní s dnešnými politikmi nezvyčajne jasno v základných veciach. Reformné odhodlanie zo začiatku transformácie sa ale dnes kamsi vytratilo. Liberalizácia, deregulácia a privatizácia sú tabu naprieč celým politickým spektrom. Aj preto bola prvá polovica ponovembrového obdobia cestou od socializmu ku kapitalizmu, ale tá druhá je skôr o návrate od kapitalizmu späť k socializmu.

Ján Oravec, HN