Šesť rokov pomýlenej politiky

Onedlho si budeme pripomínať šieste výročie krachu americkej banky Lehman Brothers. Tá po takmer 160 rokoch svojej existencie 15. septembra 2008 požiadala o ochranu pred veriteľmi, v dôsledku čoho v ten istý deň jej akcie stratili 90% ich hodnoty a Dow Jones index poklesol o 500 bodov. Otrasy z amerického finančného trhu sa veľmi rýchlo preniesli aj na finančné trhy v Európe a v iných častiach sveta a následne sa výrazne negatívne podpísali aj na vývoji reálnej ekonomiky. Keďže dôsledky pretrvávajú prakticky dodnes, je dôležité vracať sa k príčinám toho, čo dostalo označenie „najväčšia finančná a hospodárska kríza od čias veľkej hospodárskej krízy z 30-ych rokov 20. storočia“.

Je to dôležité o to viac, že v hodnotiacich komentároch možno očakávať veľkú prevahu pomýlených názorov pokiaľ ide o príčiny krízy, ktoré bohužiaľ v súťaži alternatívnych vysvetlení zaznamenali presvedčivé mediálne víťazstvo. Podľa tohto väčšinového prúdu sú dvomi hlavnými príčinami krízy chamtivosť finančníkov a neregulovaný kapitalizmus. Ani jedno neobstojí. Chamtivosť je tak stará ako ľudstvo samé a je v akcii prakticky neustále, aj v dlhých časových obdobiach, kedy sa žiadna kríza nekonala. A tvrdenia o neregulovanom kapitalizme sa dajú považovať skôr za žart. Pred rokom 2008 existovala nielen celá húština regulácií, najmä finančného trhu, ale aj celý rad regulačných orgánov, ktoré mali na trhy „dozerať“ a ich reguláciou kríze predchádzať.

Keďže mantra o neregulovanom kapitalizme zvíťazila, ovplyvnila aj balíčky tzv. protikrízových opatrení, ktoré vlády po celom svete prijali. A ich podstatnou súčasťou je viac regulácií, viac právomocí pre existujúcich regulátorov a viac úplne nových regulačných orgánov. Je to regulácia, ktorú necítime priamo na vlastnej koži, ale v konečnom dôsledku ju všetci zaplatíme. Ďalšej kríze však aj tak nezabráni. Popri regulácii totiž balíčky protikrízových opatrení obsahujú aj masívne intervencie centrálnych bánk. Manipulácie s trhom v podobe tzv. lacných peňazí, najmä umelo nízkych úrokov, ktoré deformovali správanie ľudí, bánk i firiem,  patrili ku kľúčovým faktorom, ktoré výdatne prispeli ku vzniku krízy. A práve tie sa dnes používajú na „potlačenie“ krízy. Šesť rokov tejto pomýlenej politiky je prilievaním oleja do ohňa. Je len otázkou času, kedy sa požiar opäť vymkne spod kontroly.
 
Ján Oravec, HN