Tri osudové križovatky EÚ

Tesne pred 1. májom 2004 ma bruselský týždenník European Voice požiadal o napísanie komentára pri príležitosti vtedajšieho rozšírenia EÚ o 10 nových krajín. V jeho závere som sa pokúsil o predpoveď budúceho vývoja EÚ: ak sa reformná dynamika postkomunistických krajín – vtedy nových členov EÚ – prenesie aj na „staré“ členské krajiny, EÚ ako celok čaká prosperita. Ale ak sa stane opak, ak strnulosť a letargia zo starých členských krajín prejde na tie nové, EÚ čaká stagnácia či dokonca úpadok. Dnes už vieme, že sa skôr naplnila tá druhá možnosť.

Európa zažívala desaťročia ekonomického rozmachu, ktoré boli aj desaťročiami politických úspechov v podobe integrujúcej sa únie. Časy sa však zásadne zmenili. Ekonomický rozmach vystriedala ekonomická stagnácia, kríza eurozóny. V poslednom desaťročí klesol podiel EÚ na svetovom obchode o štvrtinu, viac než 5 miliónov mladých ľudí v Európe je bez práce, medzi voličmi a vládnucou elitou sa otvára priepasť nedôvery.

Život ľudí aj na Slovensku je čoraz viac ovplyvňovaný rozhodnutiami Bruselu. Do jeho fungovania sa v posledných rokoch vkradlo príliš veľa plazivého socializmu, nezmyselnej regulácie a zbytočnej centralizácie. Tie poškodzujú ekonomiku, ničia pracovné miesta a ohrozujú životnú úroveň občanov. Európa – a Slovensko v nej - stojí na troch osudových križovatkách, ktoré majú pre našu budúcnosť kľúčový význam: ekonomickej, sociálnej a politickej.

Pokiaľ ide o ekonomiku, máme na výber medzi prosperitou a stagnáciou. Prosperitu zaručuje len ďalšia deregulácia a liberalizácia ekonomiky. Zaťažovanie ekonomiky nezmyselnými reguláciami je cestou k stagnácii a k poklesu konkurencieschopnosti. Únia by sa mala oveľa viac opierať o vnútorný trh a voľný obchod ako základné piliere prosperity. Mala by menej regulovať a viac odstraňovať zbytočnú byrokraciu.

V sociálnej oblasti nás v Európe čaká výber medzi tvrdohlavým zotrvávaním na neudržateľnom tzv. európskom sociálnom modeli  a jeho nevyhnutnou reformou. Európa má v globálnom meradle len 7 % obyvateľov, pätinu celosvetového HDP, ale až polovicu sociálnych výdavkov. Verejný sektor a sociálny systém v EÚ preto treba prispôsobiť možnostiam ekonomiky.

A politickú križovatku predstavuje výber medzi decentralizovanou EÚ a centralizovaným superštátom. V EÚ by mala zostať veľký priestor pre inštitucionálnu konkurenciu, nemala by zasahovať do oblastí, o ktoré sa lepšie alebo rovnako dobre vedia postarať členské štáty či ich regionálne štruktúry. Národné parlamenty si musia zachovať silnú kontrolnú úlohu.

Som presvedčený, že úlohou politikov u nás a v Európe nie je hrať sa na Jánošíkov či Robinov Hoodov, bohapusto prerozdeľovať, ale vytvárať čo najlepšie podmienky pre tých, ktorí zamestnávajú a vytvárajú hodnoty. K tomu Európska únia - Slovensko nevynímajúc - potrebuje zásadné reformy: citeľné zlepšenie podnikateľského prostredia, zastavenie zadlžovania budúcich generácií, prispôsobenie sociálnych systémov možnostiam ekonomiky.

Nevieme, akých zástupcov si ľudia v eurovoľbách vyberú, aby nasledujúcich 5 rokov rozhodovali o smerovaní EÚ na uvedených troch osudových križovatkách. Už dnes však vieme, že v hre je veľa:  EÚ sa buď zreformuje alebo zanikne.

Ján Oravec, .týždeň