Vláda vyhlásila podnikateľom vojnu
Inak sa tuším nedá vysvetliť to, čo sa v posledných týždňoch deje. Takmer geometrickým radom pribúda príkladov zákonov, ktoré podnikateľom ukladajú nové povinnosti, uvaľujú na nich poplatky, hrozia novými sankciami, niečo im prikazujú a zakazujú.
Inak sa tuším nedá vysvetliť to, čo sa v posledných týždňoch deje. Takmer geometrickým radom pribúda príkladov zákonov, ktoré podnikateľom ukladajú nové povinnosti, uvaľujú na nich poplatky, hrozia novými sankciami, niečo im prikazujú a zakazujú.
Nový zákon o ochrane osobných údajov bol na tomto meste podrobený zásadnej kritike ešte v januári ako učebnicová ukážka nadpráce našich úradov pri preberaní legislatívy EÚ. Kvôli zbytočnej administratívnej a finančnej záťaži, novým nákladom až v priemernej výške 4000 eur na jeden subjekt, nehovoriac o sankciách až do 300.000 eur. Vďaka medializácii tohto problému sa uprostred prezidentskej kampane odrazu tento problém stal problémom aj pre predsedu vlády Fica. Po tom, čo sa ozvali aj mnohé podnikateľské organizácie, sa do vlády a parlamentu dostala expresná novela. Od apríla platné zmeny však všetci pokladajú za absolútne nedostatočné. Dalo by sa povedať: too little, too late.
Ešte ani nestihla utíchnuť búrka okolo zbytočných povinností a zvýšených nákladov v súvislosti s ochranou osobných údajov, už sa objavila ďalšia Jóbova zvesť: pracovný zdravotný dohľad. Opäť nové povinnosti a opäť nové náklady, podľa veľkosti firmy od 300 eur (20 zamestnancov) až do 900 eur (50 zamestnancov) ročne. Firmy majú tentokrát platiť za „zdravie“. Už od júla tohto roku budú mať všetky firmy na Slovensku nové povinnosti: budú musieť školiť zamestnancov ako poskytovať prvú pomoc či vypracovať posudky o rizikovosti práce. Vynucuje si to od nás Brusel pod hrozbou sankcií.
A najnovšiu vlnu kritiky vyvolala novela spotrebiteľského zákona z dielne poslancov Smeru. Tí prišli s návrhom zákazu podnikateľskej činnosti pre firmy, ktoré dostali opakovanú pokutu za porušenie pravidiel v tej istej veci. Všetkým – s výnimkou navrhovateľov – je jasné, že ide nielen o neprimerané opatrenie voči firmám, ale aj o priamu pozvánku na ďalšiu korupciu.
Kľúčovým problémom firiem v Európe, vrátane tých slovenských, je neustále narastanie nákladov, ktoré im spôsobujú často nedomyslené a prehnane ambiciózne rozhodnutia domácich politikov a bruselských eurokratov. Už spomínaný zákon o ochrane individuálnych údajov nijako neprispel k zvýšeniu ochrany osobných údajov, ale zato výdatne dvihol náklady, administratívnu náročnosť a žlč podnikateľov. Legislatíva na ochranu životného prostredia často neprispieva k zvýšeniu ochrany životného prostredia, ale prejavuje sa najmä vo zvýšení nákladov firiem na podnikanie. Nespočetné normy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v mnohých prípadoch nijako neprispievajú k zvýšenej ochrane zamestnancov, úplne určite ale zvyšujú náklady zamestnávateľov. V dôsledku toho klesá ich schopnosť konkurovať zoči-voči konkurencii na globálnom trhu, ich schopnosť udržiavať pracovné miesta a vytvárať nové pracovné príležitosti.
Za všetko hovorí skúsenosť podnikateľa, ktorý podniká v ťažkom regióne, na Kysuciach. Ak by sa čitateľ čo i len na chvíľu domnieval, že si za to zaslúži obdiv a úctu, vyvediem ho z omylu. Miestne úrady ho namiesto toho otravujú nekonečnou byrokraciou a veľkou administratívnou náročnosťou spojenou s podnikaním. Len za posledný rok mal vo firme 29 kontrol. A nielen on. Výsledok? Podľa prieskumu, ktorý si s kolegami urobil, len v ich regióne skončilo s podnikaním 59 živnostníkov a 159 firiem.
Nielen naši politici a úradníci, ale aj politická elita v Bruseli a bruselskí eurokrati sú nepoučiteľní. Zdá sa, že sú odhodlaní pokračovať vo vymýšľaní drahých nezmyslov až dovtedy, kým sa posledná veľká firma presunie mimo EÚ a posledný malý či stredný podnikateľ vráti živnosť a ukončí podnikanie.
Ján Oravec, .týždeň