Zlepšiť prostredie je možné len zmenou kurzu vládnej politiky

Pri personálnej výmene na poste ministra hospodárstva sa v komentároch často objavoval problém zhoršovania podnikateľského prostredia a pokles Slovenska vo väčšine rebríčkov konkurencieschopnosti. V súvislosti s odchádzajúcim ministrom v tom duchu, že zhoršovaniu a poklesu nedokázal zabrániť. A v podobe očakávania, že pre nastupujúceho ministra by sa zlepšenie v tejto oblasti malo stať prioritou. Týmto komentárom však väčšinou unikla podstata. Skutočným riešením nie je výmena jedného z ministrov vlády, ale je ním zásadná zmena kurzu vládnej politiky, v tomto prípade k tvorbe podnikateľského prostredia.

Podmienky pre podnikanie u nás zhoršuje najmä notoricky známy problém veľkého množstva legislatívy, nekvality legislatívy a procesu jej schvaľovania, vrátane nulových, resp. nedostatočných konzultácií s dotknutými subjektami. Dnes sa ako na bežiacom páse deje to, že podnikateľ sa s prekvapením dozvie, že vláda navrhla a parlament schválil nejakú vetičku, v dôsledku ktorej zasa musí plniť nové povinnosti, čeliť novým príkazom či zákazom, sankciám a pokutám. Prípadne, že mu zákon vyťahuje peniaze z vrecka tým, že mu uložil povinnosť platiť za niečo, čo mu rady poskytnú iné podnikateľské subjekty, ktoré sa tak tešia zo štátom zaručeného podnikania.

Ministerstvo hospodárstva, ktorému podľa kompetenčného zákona patrí starať sa o podnikateľské prostredie, sa aj počas ministrovania Tomáša Malatinského usilovalo o malé vylešenia regulačnej politiky vlády. Výsledkom je napríklad návrh modifikovaného mechanizmu posudzovania vplyvov legislatívy na podnikateľské prostredie. Kľúčové však je, že v rámci verejného sektora to bol a stále je hlas volajúceho na púšti, len s malými „ostrovčekmi pozitívnej deviácie“ na iných rezortoch. Slovensko aj preto výrazne zaostáva za medzinárodnými trendami v regulačnej reforme. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v Paríži, ktorej je aj Slovensko členom, pripravila pre politiku lepšej regulácie členských krajín dvanásť odporúčaní. Slovensko neplní hneď to prvé a najdôležitejšie: na najvyššej politickej úrovni prevziať zodpovednosť za vládnu politiku kvalitnej regulácie. A bohužiaľ, neplní ani jedno zo zvyšných jedenástich odporúčaní. Výsledkom je, že podľa našej najnovšej analýzy sa v rokoch 2006 až 2012 zvýšil počet regulačných povinností v desiatich zákonoch kľúčových pre podnikanie. A zbytočné finančné náklady a administratívne zaťaženie znižujú konkurencieschopnosť Slovenska.

A ako by mala vyzerať zásadná zmena kurzu vládnej politiky? Z agendy lepšej regulácie by sa konečne musela stať top priorita hospodárskej politiky, s priamou angažovanosťou a podporou premiéra, prezidenta a predsedu parlamentu. Musela by mať adekvátne inštitucionálne zastrešenie a kapacitné vybavenie, s priamou zodpovednosťou Úradu vlády, s dostatočnými odbornými kapacitami pre výkon na jednotlivých rezortoch, s dohľadom v podobe nezávislej Rady pre lepšiu reguláciu na spôsob Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Netreba „vymýšľať koleso“, treba sa inšpirovať medzinárodnými iniciatívami, príkladmi z krajín ako je napr. Veľká Británia. Treba prestať robiť nadprácu pri preberaní EÚ legislatívy. A v neposlednom rade treba opäť začať systematicky zlepšovať konkurencieschopnosť Slovenska.

Ak toto všetko nový minister hospodárstva dokáže zabezpečiť, bude úspešný. Keďže však ide o zásadnú zmenu kurzu vládnej politiky, jej realizácia je skôr nad sily akéhokoľvek rezortného ministra. Stopy tak vedú na Úrad vlády, do kancelárie predsedu vlády. Tu začínajú, resp. zatiaľ skôr končia všetky nádeje na zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku.

Ján Oravec, .týždeň