Dereguluj a panuj
Keď sa v zložení novej Európskej komisie objavil post silného podpredsedu pre lepšiu reguláciu, mnohým začali blikať varovné kontrolky. Hádam nebude táto komisia zastávať nepokryte propodnikateľské a deregulačné postoje?
Keď sa v zložení novej Európskej komisie objavil post silného podpredsedu pre lepšiu reguláciu, mnohým začali blikať varovné kontrolky. Hádam nebude táto komisia zastávať nepokryte propodnikateľské a deregulačné postoje? Toto „podozrenie“ ešte zosilnelo, keď si nová komisia do svojho pracovného programu na rok 2015 zapísala len 23 nových iniciatív, ale až 80 existujúcich navrhla zrušiť.
Deklarované odhodlanie komisie zrušiť oveľa viac regulácií než zaviesť začalo v istých kruhoch v Bruseli postupne vyvolávať zdesenie. A pocit ohrozenia sprevádzaný nebývalou mobilizáciou. V apríli tohto roku európska odborová organizácia ETUC začala komisiu obviňovať z toho, že na oltár znižovania byrokracie chce položiť zdravie zamestnancov. A nerozpakovali sa na komisiu nepriamo hodiť smrť 150 000 ľudí, ktorí ročne v Európe zomrú na rakovinu z povolania. Vraj preto, že komisia odmietla chrániť ich zdravie, keď sa rozhodla zrušiť legislatívne návrhy na ochranu zdravia pri práci v chemickom priemysle.
Odborármi však mobilizácia zďaleka nekončí. Reakcia širokého spektra záujmových skupín nenechala na seba dlho čakať. Organizácie na ochranu spotrebiteľa či ochranu životného prostredia, organizácie zaoberajúce sa sociálnym rozvojom, pracovnoprávnou ochranou zamestnancov, verejným zdravím. Všetky bez výnimky začali brojiť proti tomu, čo označili za riziko znižovania existujúcich sociálnych, pracovných, enviromentálnych, spotrebiteľských, zdravotných a neviem ešte akých štandardov. V máji viac než sto takýchto mimovládnych organizácií označilo agendu lepšej regulácie za hrozbu znižovania uvedených štandardov a vytvorili spoločný dohľad nad ďalšími krokmi komisie v tejto oblasti, ktorý tomu má zabrániť.
V tejto atmosfére prišiel 19. máj, kedy komisia po niekoľkých odkladoch konečne zverejnila dlho očakávaný tzv. balík lepšej regulácie. Balík obsahuje až deväť dokumentov, ktoré zasa obsahujú mnoho veľmi zaujímavých a konkrétnych návrhov ako skvalitniť legislatívny proces na úrovni EÚ. Patrí k nim oveľa prísnejšie posudzovanie vplyvov prijímanej legislatívy, ktoré by sa malo vzťahovať nielen na návrhy Európskej komisie ako doteraz, ale aj na návrhy Európskeho parlamentu a Rady. Patrí k nim taktiež vytvorenie oveľa lepších možností širokej verejnosti na pripomienkovanie navrhovanej legislatívy vo všetkých fázach jej schvaľovania, vrátane sekundárnych a vykonávacích predpisov, čo doteraz možné nebolo. No a súčasťou balíka je aj vytvorenie čiastočne nezávislej regulačnej rady a úplne nezávislej platformy, ktorých úlohou bude kontrolovať kvalitu legislatívy a navrhovať zlepšenia. A všetko má byť formálne zakotvené aj v spoločnej dohode inštitúcií EÚ o lepšej regulácii.
Dokumenty, ktoré komisia v balíku lepšej regulácie predložila, nie sú len tak hocijakým čítaním. Ich obsah je pozoruhodný, pretože v nich navrhované opatrenia majú potenciál na dlhé roky dopredu ovplyvniť spôsob akým sa pripravujú, diskutujú, schvaľujú, monitorujú a spätne posudzujú politiky na úrovni EÚ. Ich osud bude preto významným signálom o ďalšom smerovaní EÚ. Ich neschválenie len potvrdí narastajúce obavy o neschopnosti inštitúcií EÚ zásadne reformovať spôsob svojho fungovania. Naopak, ich schválenie môže vyvolať nádej, že návrat k starému dobrému princípu „menej je niekedy viac“ je nielen žiadúci, ale aj možný. Neblahé skúsenosti s podobne zameranými návrhmi z minulosti nás však nabádajú k opatrnosti. Bude preto na mieste zakončiť túto úvahu citátom z názvu jednej z prvých analýz tejto iniciatívy: „Príliš dobré na to aby to bola pravda?“
Ján Oravec, .týždeň