Komisia poslednej šance

Šéf Európskej komisie Jean-Claud Juncker vystúpil tento týždeň na pôde Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.  Prihovoril sa zástupcom zamestnávateľov, odborov a mimovládneho sektora zo všetkých 28 členských krajín únie, vrátane nás zo Slovenska.
 
A predstavil sa ako starý, všetkými masťami mazaný, lišiak. Zamestnávateľom sľuboval dokončenie jednotného trhu, odborárom ulahodil tým, že za veľkú vymoženosť Európy označil kolektívne vyjednávanie, no a mimovládky potešil napríklad vyhlásením, že Komisia sa bude rozhodne usilovať o pokrok v „boji“ proti klimatickým zmenám a o zvýšenie záväzkov Európy v tejto oblasti. Skrátka každý si v jeho vystúpení mohol nájsť to svoje a po jeho skončení mohli byť všetci spokojní. Nečudo, že na záver sa v sále ozval veľký aplauz. Až fungovanie Komisie v nadchádzajúcom období však ukáže, na čo reálne bude klásť dôraz a čo boli len plané sľuby.
 
S istotu už teraz vieme to, že jednou z jej hlavných priorít bude tzv. investičný plán EÚ, v rámci ktorého chce v rokoch 2015 až 2017 do ekonomiky uvoľniť verejné a súkromné investície v celkovej výške 315 mld. eur. Problém dnes nie je v tom, že by neboli peniaze. Už teraz je problém nájsť dosť vhodných projektov, preto viac peňazí z investičného plánu nemá zmysel, viedol by len k investovaniu do projektov s pochybnou návratnosťou. Nehovoriac o tom, že z 315 mld. eur Juncker počíta až s 294 miliardami zo súkromných a len s 21 miliardami z verejných zdrojov. Preto je namieste skepticizmus.
Problém s investičným plánom EÚ je však najmä v tom, že táto „hot a sexy“ téma môže úplne zatieniť ďalšiu prioritu Komisie, ktorou je zjednodušenie regulácie a odstraňovanie zbytočného administratívneho zaťaženia podnikania. Bohužiaľ, v porovnaní s veľkým investičným plánom ide o nudnú a „nesexy“ tému. Z pohľadu podnikateľov je však oveľa dôležitejšia.
 
Vediem Komisiu poslednej šance, povedal okrem iného Juncker. Tá sa musí sústrediť na niekoľko málo kľúčových oblastí a prestať pôsobiť v menej dôležitých oblastiach. K tým kľúčovým rozhodne patrí aj odstraňovanie zbytočnej regulácie. To je tiež o peniazoch, dokonca možno o niekoľkonásobne vyššej sume než 315 mld. eur v investičnom pláne. Ide o peniaze, ktoré by zostali vo vreckách podnikateľov a uvoľnili sa pre ďalšie použitie, ak by bolo odstránených mnoho zbytočných a finančne nákladných bariér. Hovorí sa, že najlepšie veci na svete sú zdarma. V tomto prípade to znamená pred investičným plánom, ktorý počíta s použitím desiatok miliárd eur daňových poplatníkov, uprednostniť „cost free“ odstraňovanie prekážok.

Ján Oravec, HN